Veľký Klíž - kotlina vo venci tribečských hôr

Názov obce sa odvodil od latinského slova clus - kotlina, ktoré príznačne popisuje položenie obce v doline obkolesenej z troch strán lesmi. Erb obce vychádza z historických okolností charakteristických pre túto lokalitu. Hradištskú časť reprezentuje známy románsky kostolík a Klíž zase motív ruže. Počas celého ponovembrového obdobia je starostom Anton Stanko. Stretli sme sa s ním na sklonku starého roka, v čase záverečných bilancií, ale i zostrojovania nových plánov. Za ten uplynulý rok sa podarilo zrekonštruovať priestory obecného úradu, strechu kultúrneho domu a domu smútku, položiť chodník v časti od pošty k obchodu, takmer na celom verejnom osvetlení sa vymenili svietidlá za úspornejšie, len v uzlových bodoch zostali silnejšie, no čas ukáže, či z finančných dôvodov sa nevymenia aj tie. S prechodom kompetencií na samosprávy pribudlo aj papierovania. Obce Partizánskeho okresu sa rozhodli vytvoriť si spoločný stavebný úrad, ale vo Veľkom Klíži môžu žiadať občania o stavebné povolenie. „Ich žiadosti preberieme u nás, aby sa občania menej nacestovali,“ vysvetlil starosta. Dopravné spojenie veru nie je najlepšie, a pritom, keďže obec je na hranici Zlatomoraveckého a Partizánskeho okresu, nie je ani najlacnejšie. Ako najdôležitejšia vec do budúcnosti sa podľa starostu ukazuje vytvorenie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. „Od neho závisí aj podávanie žiadostí do európskych fondov, je to základ, z ktorého budeme vychádzať,“ prízvukuje, „oblastí je viacero.“ „Kultúrny dom je rozľahlý, energie drahé,“ naznačuje, „to isté platí aj pre budovu školy.“ V obci je len základná škola pre 1. - 4. ročník, starší školáci podľa školského obvodu patria do Klátovej Novej Vsi. „Veľa detí ale chodí aj do iných škôl, do Topoľčian, Partizánskeho alebo Bošian. Tam sú niektoré ročníky špecializované (jazykové, matematické) a rodičia to využívajú. V našej malotriedke je problém vyučovať deti od prvého, resp. tretieho ročníka cudzí jazyk, lebo pre taký malý počet žiakov je neekonomické mať jazykového učiteľa.“ Problémy s existenciou školy podčiarkuje aj fakt, že v roku 2004 sa narodili len dve deti. „Štát dal školy do kompetencie obcí preto, lebo im verí, že dokážu ekonomickejšie zvládať ich chod,“ povedal A. Stanko. „Ďalším plánom, ktorý sa týka mládeže, ale nielen jej, je vybudovanie oddychovo-športovej zóny v areáli materskej školy.“ V rozľahlej budove MŠ sa teraz nachádza 24 detí. Doteraz obec nemala skúsenosti s podávaním európskych projektov. Dôvodom je hlavne to, že Veľký Klíž ešte spláca úver za plynofikáciu obce. Do budúcich plánov starosta pripočítal aj separáciu odpadov. Hoci sa snažia zbierať plasty a sklo, je to stále oblasť, s ktorou sa musia ešte viac popasovať. Obec zabezpečuje aj odvoz kovového šrotu a dvakrát ročne nebezpečného odpadu. Papier sa snažia zbierať hlavne prostredníctvom detí, ktoré takto môžu zároveň pomôcť svojej škole. „Existuje aj taká myšlienka, že by si žiaci porozdeľovali dedinu na akési rajóny, v ktorých by od susedov zobrali reklamné letáky a staré noviny do zberu,“ rozmýšľa starosta. Poplatok za komunálny odpad dosiahol tento rok výšku 230 korún ročne, v minulosti sa však touto sumou nepokryli všetky náklady, teraz len zostáva dúfať, že separácia zmenší objem odvážaných odpadov. O spoločnú odpadovú politiku sa snažia v rámci mikroregiónu Stredné Ponitrie (Partizánske a dediny v okrese). Podali už projekt na fond životného prostredia, v ktorom sa ráta s rôznymi variantmi separácie. V mene ekologickejšieho života sa vynára aj potreba vybudovania kanalizácie. „Niektorí ľudia sa tomu bránia, lebo vedia, že budú musieť platiť nielen vodné, ale aj stočné, ale keď chceme zanechať budúcim generáciám čistú prírodu, je to nevyhnutné. V obci sa zachovalo z minulosti niekoľko historických pamiatok, ale čo zostane po nás - smetiská?“ povzdychol si.