„Vianočné obdobie sa v ľudovom zvykosloví označovalo ako obdobie Kračúňa - krátkych dní, tak sme si to odhlasovali ako pracovný názov, ten však napokon aj zostal,“ povedala Zuzana Varhaníková zo ZUŠ D. Kardoša. Sama sa nazvala skôr facilitátorkou, keďže zodpovednosť na svoje plecia mali prebrať hlavne mladí. Povedala: „Je to vlastne nultý ročník, ak by sa to osvedčilo a podarilo, tak by mohla vzniknúť nová tradícia kultúrneho podujatia medzi Vianocami a Novým rokom. Mladí ľudia by mohli konfrontovať svoje pohľady na okolitý svet a svoje výpovede o živote.“ Prehliadke divadelných scénok, ktoré boli hlavnou časťou, predchádzala vernisáž výtvarných a čítanie autorských literárnych prác. Pre 17 až 24-ročných výtvarníkov to bolo prvé väčšie verejné prezentovanie. Savitri (Zuzana) ponúkla divákom svoje fotografie, v ktorých sa sústredila hlavne na zachytenie detailu, čo vytvorilo na vystavovaných paneloch zdanie intimity. „Beriem to zatiaľ ako zábavu, asi ako väčšina optimistov, čo sú tu,“ povedala. Svoje maľby sa odvážili vystaviť aj Klimo Korrman (Michal) alebo Julls (Júlia). „Keď sme rozostavili paravány, bol som šťastný, že som sa mohol podieľať na tomto festivale,“ oduševnil sa Klimo Korrman, „sú tu veci, ktorým som venoval dosť času, som rád, že som ich spravil. Sú niečím zo mňa, no nechcem hovoriť, že maľujem svoje pocity. Maľujem skôr to, čo vidím vo svojej hlave, ako to, čo vidím očami okolo seba.“ Za svoj najlepší obraz považuje Smrť utopením, ale zhliadnuť sa dal aj akt muža na dverách zo skrine, alebo Smrť obesením. „Uvažoval som o tom, že to nazvem Smrť vo vetre. Je to o tom, že samovraždu páchame každým nadýchnutím, každý pohyb kvetiny, každý závan vetra nám odpočítava minútky zo života,“ opísal svoj obraz sedemnásťročný gymnazista. Autorské čítanie tak trochu poodhalilo mladý zmysel pre recesiu. Savitri v liste na rozlúčku sa vyznala, že ju nikto nemá rád, Eva zasa predstavila „multifunkčného Gottfrieda“, lebo „keď Gottfried kráča po ulici, buriny rastú jeho smerom.“ Tereza by možno privítala, keby boli Bánovce „slávnejšie ako Mariazelle a pápež by sa sem prišiel pomodliť.“ Srandovné bánovské združenie z Bánova ako hosť otvorilo prehliadku divadiel, a tak na úvod dobre pobavilo mladé publikum. Bánovská mlaď zo ZUŠ sa predstavila ako divadelný súbor MLATBA (Mladí tvorcovia bánovskí) s hrou Kreslo a súbor Vyviate s Edgarom v novom šate. Divadelné združenie pri gymnáziu Popud odohralo Lienenie. Autorka sa inšpirovala hláseniami mestského rozhlasu o pohreboch. „Keď som bola malá, často som bývala chorá, vtedy som rozmýšľala, kto je ten človek, ktorý hlási správy o mŕtvych ľuďoch.“ Na rozdiel od skutočnej predlohy však posunula dej v Lienení do morbídnejšej podoby, až ad absurdum. „Pani, ktorá hlási na mestskom úrade, je celkom milá, spoznala som ju, keď sme si požičali CD so smútočnou hudbou, ale moja postava je trochu mimo - vraždí ľudí, lebo si myslí, že musí očistiť svet od indivíduí.“ Okrem divadelných združení na pódiu zažiaril mladý mím Ján Mikuš. Svoje videnie sveta poskladal do mozaiky s názvom MIMAMAMEMUMI. V nej urobil prierez svojimi doteraz najúspešnejšími pantomimickými vystúpeniami. Po svojom vystúpení už za revu garážových skupín o svojich očakávaniach povedal: „V Bánovciach bývali dobré divadelné festivaly, ale už dlhší čas tu nič nebolo. Kračúň je to, na čo sa dlho čakalo.“
