Starenke povedali, že prišli opísať stav elektromera. Poškodená, nič zlé nepredpokladajúca, pustila ženy do domu, kde jedna z nich využila starenkinu nepozornosť. Zo zásuvky nočného stolíka jej ukradla peňažnú hotovosť 20-tisíc korún. Polícia začala trestné stíhanie pre trestný čin krádeže a súčasne varuje občanov, aby do svojich bytov či domov nevpúšťali neznáme osoby. Chvíľu nad tou správou sedím v rozpakoch. Je to už piata, siedma či stá starenka, ktorej opäť dve hyeny vyviedli ďalšiu podlosť? Spomenul som si dokonca na „spravodlivého“ Raskoľnikova z Dostojevského Zločinu a trestu, veď načože sú 90-ročnej babke jej tisíce, ktoré môžu niekomu pomôcť v núdzi, a ktoré ona možno nazhŕňala na úkor niekoho iného spravodlivého... Taľafatky, polícia zeregistrovala, zaradila do svojej zvodky, tu máte, dajte na prvú stranu, nech sa ľudia poučia, úprimne rozhorčia a dajú si pár dní pozor. Horkýže pozor! Všetky tie správičky o odpisovačoch elektromerov, kontrolóroch plynomerov, agentoch poisťovní, ktorí prišli vrátiť starkým tisíckorunáčku, aby tam ukradli desať-dvadsaťnásobok, sú vlastne tipy, ba až návody. Ktoráže 80-ročná starenka sa tak asi nevie dočkať našich novín, aby si prečítala, aké najnovšie triky si zlodeji na neboráka chorého dôchodcu vymysleli? Možno jedna zo sto. Správy o tom, aké je jednoduché opiť rožkom predstieranej milej profesionálnosti dobromyseľných starých ľudí, sú inšpiráciou, až výzvou pre vagabundov a kriminálnikov, aby si to tiež vyskúšali na nejakej vyhliadnutej „svojej“ babke či starčekovi. Riziko je zanedbateľné, pravdepodobnosť úspechu veľmi vysoká. Veď možno práve v tejto chvíli číta tú správu v týchto novinách tá, ktorá tých 20-tisíc ukradla. Možno by jej to ani neprišlo na um, alebo by nemala dosť odvahy, keby si pred časom neprečítala v týchto novinách, aké je to jednoduché.
