Otváram dvere do bytu, vyberám vytrhnutý zub zo škatuľky od zápaliek, ukladám ho na tácku z umelej hmoty na stôl v kuchyni. V ústach cítim sladkú chuť krvi. Presakuje cez tampón založený do kráterovitého otvoru v mojej dutine ústnej po vytiahnutí zuba. Bolesti som sa ešte za posledné tri dni nezbavil. Viem, že ked pominie účinok injekcie, bude ešte intenzívnejšia. Rozum však jednoznačne vraví: to najbolestivejšie máš už za sebou, niekoľko hodín ešte musíš pretrpieť. Sadám si za stôl, hľadám najpohodlnejšiu polohu, cítim, že bolesť presakuje aj do sedacej časti uboleného tela. Snažím sa pozorne skúmať „vystavený zubný exponát“. Premokajúcemu tampónu zatiaľ nevenujem pozornosť (a veru už som mal). Zbavený zvyšku duševných síl bez srdu so záujmom a bez pocitu zadosťučinenia skúmam kúsok svojho tela, ktorý ma už navždy opustil. Necítim ani zlosť, ani smútok. Vidím čosi, čo ešte nedávno pulzujúcou bolesťou a opuchom marilo moju vidinu dovolenky na Sardínii. Zub ako zub, vravím si. Nuž, asi nie celkom tak. Tento mal už svoje kozmetické úpravy. Korene vyhladené, bez ostria, otupené zápalom, nad nimi kratučký prúžok „živého mäsa“ - zvyšok časti, s ktorou bol zrastený so svojím lôžkom. Na boku zuba diera, ktorá ústila pod dolným koncom výplne zaplombovaného zuba. Horná plocha solídnej výplne celkový obraz len dotvárala. Obzerám si zub a vravím si: do čerta - a možno to ani nebol čert - veď to krvácanie by už malo dávno prestať. Mením tampón, jemne doň zahryzujem, nechutí, čakám a čakám, krváca a krváca. Manželka ma však príkladne ratuje - vrecká plné ľadu najprv zmrazujú líce a potom krvácanie postupne ustane. Radostné vzrušenie z letu, nádherné pláže Sardínie, jej časti Costa Smeralda, dali zabudnúť. Zabudnúť len do tej chvíľky, kým sme sa s dcérou začali baviť o potrebe ísť k zubárovi. Ach, môj ty Bože... Zistiť adresu ordinácie zubára, ktorý práve ordinuje a nedovolenkuje, objednať sa telefonicky, uprosiť ho o skorý termín, cestovať minimálne 25-30 km, zaplatiť na naše pomery „nekresťanské“ peniaze, vymáhať ich od našej poisťovne aspoň 6 mesiacov, pri krvácaní toto všetko znova absolvovať... Tomu by som vravel vydarená dovolenka v čarovnom kúte sveta. Páni zubári!! Ten zub bol skutočne vpravo dole sedem - ten zub bol skutočne zubom múdrosti. Ozval sa doma, nechcel svojmu pánovi pokaziť dovolenku, zúbok môj, ďakujem ti. Ako zvláštny bonus mojej vďaky prijmi svoje mená v jazykoch, ktoré som zohnal: po maďarsky a bólcsesség foga, po taliansky dente del giudizio, po holandsky verstands kies, po anglicky wisdom tooth, po nemecky weisheitszahn, po francúzsky dent de sagesse, a viac už skutočne neviem.
