Najprv neďaleko Tatrabanky pri parkovisku „vyplácali“ skupinu doteraz neznámych mladíkov. Ráno okolo piatej hodiny predbehlo „trestné komando“ menšiu skupinku ľudí - medzi nimi boli aj moji dvaja synovia - vracajúcich sa zo zábavy a počkalo si na nich pod reštauráciou Športka. Mladší syn, ktorý išiel popredu, dostal bez dôvodu päsťou do tváre. Pretože nie každý je psychicky tak stavaný, že zaďakuje a odíde, facku vrátil. Útočníkovi však prichádzali na pomoc ďalší, a tak starší syn sa ponáhľal brániť brata. To už naňho útočila väčšina z násilníkov a takmer každý si chcel udrieť alebo kopnúť. Takej svorke bolo ťažké sa brániť, akurát si mohol chrániť najcitlivejšie miesta na tele, a výsledkom boli rany zašívané na pohotovosti. Keď sa banda nabažila úderov a pobrala sa ďalej, predpokladala zrejme, že bude dlho trvať, kým sa chlapci pozbierajú. Mladší mi však okamžite zatelefonoval a starší na parkovisku pred Kauflandom bitkárov dobehol, ale tí opäť naňho zaútočili. Vtedy však už zazreli z juhu prichádzajúce auto, stratili sa medzi domami za hypermarketom. Bývame iba niekoľko metrov ďalej, strach ma katapultoval z postele, pripomenul som si, že pred Vianocami dobili 20-ročného mladíka v Nitrianskej Blatnici a ten na následky zranení zomrel. Našťastie som videl, že obaja chlapci sú na nohách. Nastúpili do auta a vyzvedal som, čo sa vlastne stalo, lebo doteraz sa nedostali do žiadneho konfliktu, hoci po zábavách chodia dosť často. Synovia ma smerovali na Sídlisko juh. Neďaleko cirkevnej školy sme zastihli trojicu mužov a z nich dvaja boli bratia K., najaktívnejší útočníci. Tretí muž, ktorý sa k nim pravdepodobne chvíľu predtým pripojil, sa predstavil ako policajt. Vyzval nás, aby sme sa upokojili, že zavolá hliadku, nech tá náš konflikt vyrieši. Policajti prišli a predviedli nás na výsluch. Vyzývam tých, ktorých počas silvestrovskej noci na parkovisku pri Tatrabanke pri „sudoch“ napadla spomínaná skupina výtržníkov, aby to oznámili polícii.
Autor: sl