Moja babka je spisovateľka...

A dnešní žiaci tak málo čítajú... Babka môjho žiaka - spisovateľka, to je šťastie! Slovo dalo slovo a sympatická pani Eva Ducká zo Žabokriek prijala naše pozvanie do školy. Každá z troch deviatackých tried počúvala so záujmom rozprávanie bývalej učiteľky slovenčiny a literatúry, ktorá na besedách ďalej rozdáva svoje bohaté znalosti o známych spisovateľoch, o literatúre, ale aj svojich bývalých žiakoch, o rodine... Nechýbali ani zvedavé otázky o tom, ako sa rodí kniha, kto jej pomohol... Žiakov potešila aj výzva autorky na spoluprácu, čo by navrhovali dať do druhého dielu jej knihy o slovenských a svetových spisovateľoch. V predvianočnom ruchu sme zažili spoločne pohodu rozprávaním o zaujímavej knihe. Tak tú chvíľu hodnotili i sami žiaci. Hoci sa na začiatku priznali, že málo čítajú, viac času venujú počítačovej a televíznej obrazovke, prejavili záujem aj o knihu do svojej knižnice, aby sa k nej mohli kedykoľvek vrátiť. Eva Ducká napísala do školskej kroniky ZŠ na Gogoľovej ulici: Som dôchodkyňa - slovenčinárka. Žiaci mi veľmi chýbajú. Dnes som zas po dlhom čase stála pred školskými lavicami a hľadelo na mňa množstvo dôverčivých očí, ktoré som nechcela sklamať svojimi slovami. Veľmi som chcela vliať im do duší lásku k našej krásnej ľúbozvučnej mäkkej slovenčine a k národovcom, ktorí sú opísaní v prvom dieli mojej knihy Láska je silnejšia ako smrť - s podtitulom Majstri umeleckého slova, ktorá je výsledkom mojej celoživotnej práce. Stretnutie a beseda so spisovateľkou, ktorú spoznali, naplnila žiakom pojem spisovateľ živým obsahom.