Aj v pohrebníctve môže zúriť tvrdý konkurenčný boj

nepotrebujú pracovníka na kosenie a údržbu zelene. Pri telefonickom rozhovore mi hlas v telefóne drzo a arogantne oznámil, že čo si to dovoľujem volať a otravovať, keď oni majú svojich zamestnancov. Po tomto incidente som sa rozhodol, že si zriadim vlastnú pohrebnú službu (najskôr v Ludaniciach, potom aj prevádzky v Bojnej, Topoľčanoch, Radošine i v Nitrianskej Blatnici), ktorá bude protikladom tej existujúcej,“ začína svoje rozprávanie majiteľ pohrebnej služby Broz Branislav Ozimák, ktorý je presvedčený o tom, že mu správca cintorínov pohrebná služba Cháron spolu s mestom hádžu polená pod nohy a Cháron sa snaží získať si v Topoľčanoch dominantné postavenie. Vytýka spomínanému pohrebníctvu, že mu neumožňuje prístup do domov smútku, ktoré má v správe, mimo pracovnej doby, a keď, tak si za túto službu pýta vysoký poplatok. Pán Ozimák si myslí, že sa správca snaží zlikvidovať jeho prevádzku v Topoľčanoch a využíva na to svoje dobré vzťahy s mestom. Ako to vlastne je? Príkaznú zmluvu s mestom na zabezpečenie činnosti cintorínskych služieb pre občanov Topoľčian a mestských častí mal do 31. decembra 2004 uzavretú majiteľ pohrebnej služby Cháron Ivan Kanovský. Ten musel zo zmluvy okrem iných vecí tiež sprístupniť dom smútku podľa potreby aj iným pohrebným službám za úplatu na základe vzájomnej dohody. V návrhu na dohodu žiadal Branislav Ozimák od pána Kanovského otvárať dom smútku mimo pracovnej doby (cez víkendy a sviatky) vždy po telefonickom dohovore a poplatok za túto službu navrhol tristo korún. Chladiace zariadenie je pánovi Ozimákovi a aj iným pohrebným službám prístupné počas pracovnej doby od 9. do 13. h bezplatne. Mimo tejto doby však vznikajú pánovi Kanovskému náklady, ktoré treba uhradiť (pohotovostná služba zamestnanca v nočných hodinách a v dňoch pracovného voľna, náklady na prepravu zamestnanca na nový cintorín v Topoľčanoch a na cintoríny v Malých a Veľkých Bedzanoch - aj tie patria pod správu mesta, kontrola chladiaceho zariadenia, zabezpečovanie jeho opravy, alebo preprava tela zomrelého do iného chladiaceho zariadenia). Za tieto služby požadoval pán Kanovský od pána Ozimáka sumu 8 000 korún bez dane za jeden kalendárny mesiac s tým, že do troch hodín od telefonického oznámenia mu po uzavretí písomnej dohody zabezpečí otvorenie domu smútku. „Na túto dohodu som nepristúpil, pretože si myslím, že suma, ktorú odo mňa pán Kanovský požadoval, bola prehnaná. Preto musím zosnulých v prípade potreby voziť do domu smútku v Ludaniciach,“ hovorí pán Ozimák, ktorý svoje výhrady adresoval aj na Protimonopolný úrad SR do Bratislavy. Podľa riaditeľa odboru zneužívania dominantného postavenia Ladislava Szabu Ivan Kanovský svojím konaním žiadny zákon neporušil. „Stále si však myslím, že pohrebná služba Cháron mala uzatvorenú s mestom dohodu, ktorá škodila mojej firme a nedovoľovala jej napredovať. Moja firma nie je založená preto, aby tvorila zisk, ale skvalitňovala služby. Aj napriek tomu, že mám nevyliečiteľnú chorobu sklerózu multiplex, sa budem aj naďalej snažiť moje služby ešte viac skvalitňovať a rozvíjať. Keďže Ivanovi Kanovskému sa skončila zmluva, dal som mestu ponuku na uzavretie zmluvy v rámci výberového konania na správcu cintorína.“ Pohľad z druhej strany Správca cintorínov mesta Topoľčany je už známy. Na dobu určitú - jeden rok - sa ním stal opäť Ivan Kanovský. „Áno, ponuku nám poslal aj pán Ozimák, ale keďže porušil vyhlášku o cintorínoch, keď svojvoľne a bez toho, aby uhradil poplatky a dohodol so správcom potrebné náležitosti, vykopal hroby, tak sme mu ponuku vrátili. Nemôžeme mať predsa správcu, ktorý koná v rozpore so zákonom,“ informoval nás vedúci odboru správy majetku a služieb MsÚ v Topoľčanoch Peter Baláž. „Mesto pohrebnú službu Broz nediskriminuje, lebo jej umožňuje pochovávať a je len na majiteľovi, či je ochotný dohodnúť sa na podmienkach so správcom cintorínov a dodržiavať cintorínsky poriadok. Veď pán Kanovský platí mestu 36 000 korún nájomné a hradí energie za domy smútku, takže je pochopiteľné, že si žiada za služby mimo pracovnej doby uhradiť vzniknuté náklady,“ dodáva Peter Baláž. O vyjadrenie sme požiadali aj majiteľa pohrebnej služby Cháron Ivana Kanovského: „Keby som sa snažil vybudovať si v Topoľčanoch dominantné postavenie, určite by pán Ozimák žiadne pohreby nevykonával. Lenže to tak nie je, umožňujem mu vstup na cintoríny aj pochovávanie s tým, že ešte pred začatím akýchkoľvek prác na cintorínoch musí mať môj súhlas v zmysle všeobecne záväzného nariadenia o cintorínskom poriadku, pretože ja za cintoríny ako správca zodpovedám. Jeho pracovníci v minulom roku dva alebo trikrát vykonali pohreb bez toho, aby pozostalí zaevidovali pochovanie na správe cintorínov . Pána Ozimáka som na toto písomne upozornil a požiadal ho o dodržiavanie cintorínskeho poriadku. Tým, že som inak nekonal a bol som k nemu benevolentný, som urobil chybu, na čo ma aj mestský úrad upozornil. Nekonal som však preto, lebo som nechcel narušiť priebeh pohrebov, a tým zaťahovať do našich vzájomných problémov pozostalých. Pán Ozimák sa na mňa neopodstatnene sťažoval na mestskom úrade, u primátora, na protimonopolnom úrade, i na VÚC. Dokonca pri našom poslednom stretnutí ma za prítomnosti pracovníkov mestského úradu hrubo urážal a používal nepublikovateľné výrazy. Čo sa týka mesačného poplatku za otvorenie domov smútku mimo pracovnej doby - pri jeho výpočte som vychádzal zo Zákonníka práce. Pre mňa je nepríjemné, že sa takéto veci medializujú. Nezdá sa mi to etické.“