Osud rozhodol za ňu - vyhrala konkurz a ostatné sa dozviete z rozhovoru. Kariéru moderátorky si odštartovala v Hitku. Akou cestou si musela prejsť, než si sa dostala do celoplošného média? Aké si mala začiatky v rádiu Expres? - V Hit FM som bola od jeho začiatku (päť rokov). Ani som netušila, že tam štartujem kariéru. Expres bol veľká náhoda. Povedala som si, že ak už niekam odídem pracovať, tak nech to je poriadne rádio a práca medzi „profíkmi“. Keď som mailom poslala do Expresu životopis, vlastne išlo z mojej strany o žart. Raz mi však zatelefonovala sekretárka, že sa mám dostaviť na konkurz. Skoro som tam netrafila, previezla som sa dve zastávky bláznivou bratislavskou dopravou. Takú dotrmácanú ešte v bunde ma stiahli do nahrávacieho štúdia a doteraz netuším, čo ich presvedčilo. O dva týždne som sa bola prvýkrát pozrieť na vysielanie. Myslela som, že sa otočím vo dverách a vrátim sa domov. Vyzeralo to tam ako vo vesmírnej lodi. Moderátor v Exprese pracuje aj s technikou. Všetko je na ňom - hudba, džingle, reklamy, podmazy na správy, mikrofóny... Mám zrátané gombíky, je ich vyše dvesto! Začiatky sú ťažké všade. Učila som sa dva mesiace na „nočných“ - ako každý nový moderátor. Potom som prešla na večery v týždni, víkendy a teraz robím popoludnia cez týždeň a v piatok a v sobotu večerné Expres Párty. Môžeš porovnávať - aký je rozdiel medzi moderovaním v regionálnom a celoplošnom rádiu? - Žiadny a obrovský. Žiadny preto, lebo som vlastne stále v rovnakom prostredí a tie pocity - radosť z vysielania, ale aj adrenalín - sú rovnaké. Keď vysielam, je tam mikrofón, počítač, hudba. Mám stále rovnaký vzťah k poslucháčom, na tom sa vôbec nič nezmenilo. Obrovský rozdiel je v príprave. Nemôžem si dovoliť prísť do rádia hodinu či dve pred vysielaním. Každý vysielací blok pripravuje tím redaktorov (správar, dopravák, športový redaktor...). Ide vždy aspoň o desať ľudí a ja musím byť už od rána s nimi a na sto percent pripravená, aby som nepokazila ich robotu. Ak vysielam popoludní od 13. h, už o deviatej lietam po rádiu a všetci vedia, kto prišiel do práce. Okrem toho mám dvoch hlasových pedagógov, ktorí ma učia pracovať s hlasom, s dychom, s pauzami, aby som lepšie znela vo vysielaní. Čo ťa na tejto práci najviac baví a čo by si si vedela predstaviť inak? - V tomto rádiu nie je nikdy nič dosť dobré. Každý sa stále učí, ani ten najlepší moderátor nemôže povedať, že už je tam, kde chcel byť a stačilo. Každého ženú dopredu, tlačia vyššie, do lepších výkonov a ja som až tu zistila, aké má človek rezervy. Naučila som sa pozerať sa na všetko z viacerých pohľadov, z každej strany. Ale keby som mala niečo zmeniť - mohli by rádio presťahovať trochu bližšie k Ružinovu, lebo cestujem do práce štyridsať minút. Si mladá, takže aké máš ambície? - Sú moderátori, ktorých si ľudia naladia preto, lebo ich už poznajú. Ani nie podľa mena, ale preto, že ich radi počúvajú. Takéto prirodzené kamarátstvo s ľuďmi je strašne ťažko vydreté, ale mám kolegov, ktorí ho majú a ja ho chcem tiež. Okrem toho som sa bola pozrieť v jednej televízii na ranné vysielanie a zaujala ma práca dramaturgie. Človek nikdy nevie a v Bratislave nie som ani rok... Čo je nočnou morou moderátorov v rádiách? - Mojou nočnou morou je, že niečo prestane fungovať po technickej stránke. To totiž nemôžem ovplyvniť. Podľa mňa sa však moderátori boja toho, čoho aj ostatní zamestnaní ľudia - že príde niekto lepší, mladší, šikovnejší... Chodíš aj za bývalými kolegami do Hitka? - Jasné, aj keď ich už v Hitku veľa z tých pôvodných nezostalo. Občas idem pozrieť šéfa. Najčastejšie som so Zuzanou (teraz pracuje v rádiu Okey), s ktorou máme prenajatý byt, a potom s Ingrid - tá u nás v Exprese pracuje ako redaktorka dopravného servisu. Na takú partiu, ako sme boli v Hitku, sa nezabúda (Braňo, Yoyo, Maro, Pali, Mini), to vedia všetci. A už sa teším, ako zorganizujem jedno veľké Hitko-stretko v mojej obľúbenej diskotéke. Zhovárala sa
