Vtedy, keď sa porovná počet školopovinných detí v Topoľčanoch s počtom detí, ktoré skutočne do topoľčianskych škôl chodia, presnejšie, sú v nich zapísané. Takéto porovnanie neurobilo školské oddelenie topoľčianskeho mestského úradu z dlhej chvíle, ale preto, že to obecnej samospráve ukladá zákon. Po sumarizácii zoznamov žiakov štátnych, cirkevných i špeciálnych základných škôl a porovnaní súčtu s výstupom z evidencie obyvateľstva, chýbalo približne 150 detí - školákov, teda nejakých päť tried, čo nie je pri asi 3 500 žiakoch vôbec zanedbateľné. Rozbor ukázal, že ich počet podľa ročníkov (1. až 9.) je proporcionálny - od 15 do 19 duší. Jana Šubová a Tibor Mócik, odborní pracovníci MsÚ s dôvernou znalosťou školského prostredia, sa pustili do pátrania. Začali v jednotlivých základných školách a rozdiel sa potvrdil. Po konzultáciách s výchovnými poradcami sa vybrali do stredných škôl, v ktorých môžu byť žiaci „dosluhujúci“ desiaty ročník povinnej školskej dochádzky, podporné informácie hľadali aj v úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý vypláca prídavky na deti, magistrát sa tiež obrátil na Slovenskú poštu, ktorej doručovatelia dôverne poznajú svoj obvod, aby sa pokúsili zistiť, či sa neodsťahovali rodiny so školopovinnými deťmi. Niekoľko očakávaní sa potvrdilo - pobyt v zahraničí, presťahovanie, ale aj 14-ročný zadržaný v Leopoldove. Úradníci tiež zistili, že v niekoľkých rodinách žijú telesne, resp. mentálne ťažko postihnuté deti v školskom veku a nejestvuje odborný doklad o ich nevzdelávateľnosti. Podľa očakávania sa ukázali osobitné problémy v niektorých rómskych rodinách, ktoré zanedbali svoju zodpovednosť. Po niekoľkých týždňoch sa podarilo zhromaždiť adresy väčšiny rodín v školách nezapísaných detí a teraz ich rodičov magistrát postupne pozýva na rozhovor, aby vysvetlili dôvody, prečo sa dieťa neocitlo na zozname žiakov žiadnej školy. Na prvý pohľad okrajová téma, ale keď vedúci oddelenia Miroslav Goga začal o nej hovoriť na Krajskom školskom úrade v Nitre, vysvitlo, že sa týmto problémom nikto z jeho kolegov nezaoberal. Ktovie, čo všetko postupne evidencia žiakov, ktorú sú obce povinné viesť, preukáže napríklad v tých dedinách, z ktorých deti dochádzajú do školy do iných obcí. Skúsenosť topoľčianskych „pátračov“ opäť raz preukázala, že databázy osôb, ktoré budujú jednotlivé verejné inštitúcie, nie sú prepojené a prepojiteľné, hoci ide o takmer tie isté údaje. A záver? Ak sa vás náhodou tento problém nejako dotýka, nepodceňujte to, lebo zanedbanie školskej dochádzky je priestupok s hornou hranicou pokuty tritisíc korún.
