Je to nižší človek s úprimným pohľadom a pevným stiskom ruky. Chodí po výstavách, vzdeláva sa a spolupracuje so slovenskými umeleckými sochármi a maliarmi. Robí prácu, ktorá ho baví a prináša potešenie ostatným ľuďom. Napriek pevnému a drsnému stisku má zlaté ruky. Ruky, ktoré z tvrdého kusa železa dokážu urobiť jemný kvet. Reč je o umeleckom kováčovi z Veľkých Ripnian Vladimírovi Grolmusovi. Kedy sa stal z Vladimíra Grolmusa umelecký kováč? Viete, učil som sa za zbrojára a v škole sme mali kováčsky výcvik. Akosi ma to chytilo a po určitom čase to prišlo vhod. Pracoval som dlho v rôznych odvetviach, ktoré však vždy mali niečo spoločné so železom. Práca s ním ma bavila, ale túžil som sa mu venovať hlbšie. Preto prišla neskôr práca umeleckého kováča. Vzťah k umeniu sa však naučiť nedá... Máte pravdu, nedá. Dá sa však zdediť a to bol asi môj prípad. Môj otec ma k nemu priviedol. Stále niečo kreslil a maľoval. Všetky návrhy si pripravujem a kreslím sám. Snažím sa aj vzdelávať v umení a jeho štýloch. Je to pri tejto práci potrebné. Ktorý umelecký smer vás najviac oslovil? Najviac ma asi oslovilo moderné umenie. Predsa len je voľnejšie a dá sa popustiť uzda fantázii. Mám však rád aj secesiu. Naša prvá rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky v Martine bola celá v secesnom štýle. Možno preto... Čo všetko sa vlastne skrýva pod pojmom umelecké kováčstvo a kto sú vaši zákazníci? Vyrábame najmä brány, balkóny, mreže na okná, ozdobné kľučky, dokonca i keltské meče. Všetky naše výrobky sú originály. Našimi zákazníkmi sú bežní ľudia. Od obyčajných až po slovenských prominentov. Objednávateľmi sú aj rôzne školy, inštitúcie a mestá. Vyrábali sme aj nejaké šermiarske potreby pre historickú šermiarsku skupinu z Bojníc. Držíme sa hesla: naše výrobky musia slúžiť, ale aj tešiť. Konkurencia určite nie je veľká. Umelecké kováčstvo je dosť špecifický odbor, alebo sa mýlim? Nie, nemýlite sa. Viem, že na Slovensku existujú asi štyria alebo piati. Som rád, že sa na mňa podal môj syn, ktorý je majiteľom našej dielne a mojím pokračovateľom. On je väčší iniciátor. Jeho zásluhou tento rok rozširujeme naše služby aj do Švajčiarska, Nemecka a Francúzska. V roku 2002 sme sa zúčastnili na medzinárodnej súťaži Faber v Taliansku. Tam som sa na vlastné oči presvedčil, koľko nás je v celej Európe. Sú to väčšinou rodinné podniky - tak ako u nás. Dosiahli ste toho vo svojom odbore skutočne mnoho. Čo zostáva vaším snom do budúcnosti? Veľmi rád by som sa šiel pozrieť do Petrohradu. To je mekka umeleckého kováčstva. Taktiež by som chcel vidieť nejaké výrobky a pracovné postupy kováčstva vo Francúzsku. Ja som veľmi spokojný, robím prácu, ktorá ma baví, a najmä prináša potešenie i ostatným.
