Zlatonosné štrkové vrstvy po prvýkrát zrejme odhalili ešte Kotíni. Neskôr sa už len vymývali trblietavé zrnká z nánosov okolitých potokov. Podhorská dedina má teraz vo funkcii starostu Milana Gešnábela. Za najväčšiu starosť považuje problémy s pozemkami. ”V niektorých projektoch nás brzdia nevysporiadané pozemky. Ako príklad uvediem projekt rekonštrukcie miestnych chodníkov financovaný z fondov EÚ, ale, bohužiaľ, pozemok pod nimi nie je vo vlastníctve obce, a práve na tom to všetko stroskotalo,” povedal starosta. Problém s nevysporiadanými pozemkami sprevádza takmer všetky projekty. ”Zlatníky, čo sa týka usporiadania pozemkov, sú na tom asi najhoršie v Bánovskom okrese. To, čo sa malo dediť, sa v mnohých prípadoch ani nededilo, existuje teda neúmerné množstvo neznámych vlastníkov. Možno to vyrieši iba prevod pozemkov neznámych vlastníkov do správy obcí.” Pre mladé rodiny by bolo vhodné vyriešiť aspoň ich problém s bývaním. ”V územnom pláne sa počíta s výstavbou dvoch bytoviek. Tu sú problémom okrem financií zasa nevysporiadané pozemky. Jednoducho nemáme obecný pozemok vhodný na výstavbu. Musíme začať rokovať so súkromníkmi. Ťažko povedať, či sa dohodneme. Stačí, ak jeden vlastník sa rozhodne svoj podiel nepredať, tak celou vecou nepohneme. Po finančnej stránke by sme chceli využiť európske fondy. Podmienkou je však, aby bolo všetko vo vlastníctve obce. Pozemky, to je naša ťarcha z minulosti.” Na starších spoluobčanov pamätá projekt domova dôchodcov. Sociálne zariadenie pre starších by sa malo zriadiť v budove školy. V prvom rade by ho mohli využívať Zlatníčania, ale počíta sa aj s ľuďmi z celého mikroregiónu Suchodolie. Kapacita bude postačovať pre 60 penzistov. Takto sa znížia aj prevádzkové náklady budovy školy. Po chodbách školy, ktorá sa postavila v 70. rokoch pre 400 žiakov, sa teraz preháňa iba 160 detí. Na takúto školu je detí žalostne málo, hoci ju navštevujú aj deti z Malých Hostí, Pochabian, Horných a Dolných Držkoviec, Čuklasoviec a Cimennej. ”Pomohlo by, keby prešli všetky deti z Malých Hostí do našej školy. Je to síce iba 20 detí, ktoré tam navštevujú málotriedku, ale keby sa počet detí zvýšil, bolo by to lepšie aj po finančnej stránke. Nevznikli by nám vyššie náklady, lebo máme kompletný učiteľský zbor pre 1. až 9. ročník. Priestory máme, deti by sa len rozdelili do existujúcich tried,” plánuje starosta. V uplynulom roku sa podarilo v škole dať do prevádzky plynofikovanú kotolňu. To bola zároveň najväčšia investičná akcia. Hoci je kúrenie na pevné palivo lacnejšie, o ekologických dôsledkoch M. Gešnábel nepochybuje. ”Následky sme videli, keď sa dymilo aj z jedného školského komína. Ten stihol zamoriť celú dedinu.” Zvýšené náklady na vykurovanie sa bude snažiť obecné zastupiteľstvo kompenzovať práve tým, že ich rozdelí medzi viac subjektov, napr. spomínaný dom dôchodcov. Dedina je tak trochu ”od ruky”, leží v obkolesení lesov. Veľkým problémom je doprava. Všetko záleží od správnych autobusových spojov. Prepojenie na najbližšie mestá Topoľčany, Bánovce alebo Partizánske je slabé. To sťažuje aj možnosti zamestnať sa. Štátne cesty by potrebovali opraviť. ”Máme smolu, že sme na chvoste. V prvom rade bude štát investovať do diaľnic, ciest prvej a druhej triedy, až potom prídu na rad cesty tretej triedy.” Zamestnanosti by pomohlo rozhýbanie podnikateľských aktivít. ”Každý podnikateľ chce mať vybudované inžinierske siete, infraštruktútu, ale my s tým máme problémy,” skonštatoval starosta. Obci chýba kanalizácia aj vodovod. Prednosť by dali skôr kanalizácii, lebo dnešné ceny vodného ľudí odrádzajú, zvlášť keď si zvykli na vlastné zdroje vody. O podporu z európskych fondov na vybudovanie kanalizácie môže žiadať len vodárenská spoločnosť, a preto treba čakať, či budú Zlatníky zaradené do ich zámerov. Za najväčší problém považuje starosta Zlatník to, že ľudia strácajú záujem o veci verejné. ”Každé zasadanie obecného zastupiteľstva je verejné, ale možno raz za štvrť roka sa ho zúčastní nejaký občan, a to je málo.” Aby sa zlepšila informovanosť verejnosti, na obecnom úrade vzniká občasník Zlatnícke zvesti. Tak často ako je potrebné, alebo, ako hovorí M. Gešnábel – keď ho kopne múza – informuje v ňom o aktuálnych problémoch i úspechoch.
