očnej tradície ochotníckeho divadla v Topoľčanoch. Pod vedením Rudolfa Kučmu, režiséra a človeka s charizmou, sa súbor čoskoro dostal na takú vysokú úroveň, že sa stal ochotníckou špičkou na Slovensku. Vyhýbal sa ľahkým a plytkým sentimentálnym hrám a veselohrám a mal odvahu pustiť sa do náročných a hodnotných dramatických diel. Veľkú pozornosť venoval jazyku, správnej výslovnosti a intonácii. Jeho režisérska príprava bola taká systematická a detailná, že si dokonca zhotovoval modely scén v pomere 1:20, kde herci videli situáciu na javisku. Učil sa aj od profesionálnych režisérov, ale nenapodobňoval ich. V spolupráci s vtedajším okresným domom osvety, ale aj v ďalších rokoch, pomáhal Rudolf Kučma aj dedinským ochotníckym súborom, podieľal sa na organizovaní divadelných súťaží, ktoré mali vysokú úroveň a ich víťazi sa viackrát dostali aj na celoštátnu prehliadku v Hronove. Pre hercov bol veľkou autoritou. Bol k nim náročný, niekedy až tvrdý. Dokázal zo súboru vytvoriť súdržný organizmus, v ktorom všetkých spájala oddanosť divadlu, potešenie z možnosti poskytovať ľuďom radosť, poučenie i zábavu. To, čo robil, robil z presvedčenia, bez vypočítavosti, túžby po kariére. Mal veľkú zásluhu aj na výchove mladých talentov, z ktorých sa niektorí uplatnili neskôr aj na profesionálnych scénach. Rudolf Kučma, všeobecne aj divadelne vzdelaný človek s bohatými divadelnými skúsenosťami, jeden z najväčších znalcov slovenského a českého ochotníckeho divadla, vystupoval vždy ako skromný služobník Tálie. Sám na seba profesionálne náročný, dokázal sa radovať z každého, aj najmenšieho počinu na poli kultúry. Aj preto sa tešil autorite, akej hádam žiadny iný účastník ochotníckeho divadelného života. Jeho odchod znamená naozaj nenahraditeľnú stratu nielen pre topoľčianske a regionálne, ale aj slovenské ochotnícke divadlo. Česť jeho pamiatke!
