čanskému sa obnovilo zranenie kolena (v piatok proti Piešťanom už v zostave bol, ale nehral). Mužstvo „na víťaznej ceste“ navyše ukazuje veľkú morálku, keď v oboch zápasoch tohto týždňa dokázalo zvrátiť nepriaznivé stavy.
V Prievidzi ani raz neviedli, trikrát vyrovnávali - dvakrát jednogólový náskok domácih (1:0 a 2:1), raz dokonca dvojgólový (4:2) - a do vedenia sa dostali iba raz. Bolo to v tom najsprávnejšom okamihu, keď v predĺžení rozhodli. O dvojbodovom zisku rozhodli najmä vďaka presilovkám, v ktorých v tejto sezóne nie sú takí úspešní ako vlani. V početnej výhode dali dva góly. Ďalší pridali v oslabení. Tréner Miloš Paulovič na margo zápasu povedal: „Ťažko povedať, či sme o bod prišli, alebo dva získali. Dokázali sme síce otočiťnepriaznivý stav, keď sme si dali prakticky dva vlastné góly, ktoré posadili domácich ‘na koňa’, ale na druhej strane sme v závere mali šance rozhodnúť ešte pred predĺžením. Víťazstvo sme si však zaslúžili.“
V piatok mali topoľčianski diváci možnosť vidieť v akcii ďalších extraligových hráčov. Po tom, čo pred týždňom to boli Zvolenčania v drese Detvy, teraz to boli v piešťanskom tíme Trenčania. A veru nie hocijakí - brankár Hála a kompletný útok Lezo - Šafárik - Melichárek (odchovanec Topoľčian). A to ešte nehral avizovaný Fabuš. Možno aj táto skutočnosť sa podpísala na psychike mužstva. Navyše už v úvode dostalo gól korčuľou, ktorou útočiaci hráč jasne usmernil puk za bránkovú čiaru. Žochárom dlho viazla kombinácia, v rozhodujúcich okamihoch odskakoval puk, a hoci im snahu nebolo možné uprieť (v druhej tretine prestrieľali súpera v pomere 16:4), ozval sa z tribún aj piskot. A keď 22 sekúnd pred koncom druhej tretiny dostali do šatne druhý gól, veril už len málokto na štadióne v obrat. V záverečnej však ani Hála, ktorý v prvých dvoch tretinách čaroval, neodolal drvivému tlaku domácich. Všetko to začal Mleziva, pokračoval Náhlik, rozhodol Andraščík a dokončil opäť Mleziva. Ten je nielen najlepší v klubovej produktivite obrancov, ale vysoko prevyšuje aj viacerých útočníkov, keď lepší v tomto smere sú len štyria. Autor dvoch gólov po zápase povedal: „Našu hru poznačilo to, že kvalitnému súperovmu brankárovi sa len ťažko dáva gól. Tréner nám v kabíne pred poslednou tretinou povedal, že musíme dať gól a potom to už príde. Použil pritom aj jeden rituál a povzbudzujúci element, ktorý sem-tam vyskúša, keď sa nám nedarí. Vyšiel aj teraz, ale prezrádzať ho nebudem. Treba ho zachovať a živiť aj ďalej. Prvý gól postavil mužstvo na nohy. Už po ňom som veril, že vyhráme, lebo keď dám gól, väčšinou neprehrávame. Potvrdilo sa to aj teraz. Pridali sa aj ostatní a zápas sme otočili. Pri štvrtom som videl, ako súperov brankár odkorčuľováva, tak som to dával na bránku. Apeloval by som však na fanúšikov, aby boli, ako sa hovorí, ‘šiestym hráčom’ na ľade nielen vtedy, keď sa nám darí, ale aby pomáhali mužstvu aj v opačných prípadoch.“ Zápas, ktorý možno s trochou nadsádzky označiť výsledkom Topoľčany - Trenčín 4:2 (Piešťany totiž nedali ani jediný gól, pri oboch bol na ľade extraligový trenčiansky útok a oba dal Lezo), bol pre zverencov trénera Pauloviča určite opäť „dobrou školou“. Pred play off každý takýto náročný zápas dodáva cenné skúsenosti, ale i cenné sebavedomie. Dúfajme, že nebude prehnané a Topoľčany zabojujú o čo najvyššie postavenie v tabuľke po základnej časti.
