V jesennej časti dal v základnej skupine I. ligy mladšieho dorastu v desiatich zápasoch spolu 166 gólov, čo je úctyhodný priemer viac ako 16 gólov na zápas.
S hádzanou začínal v ôsmich rokoch. Keďže vtedajší káder prípravy sa rozpadol a on zostal jediný, pripojili ho k spoluhráčom o dva roky starším. „Dodnes to považujem za výhodu. Keď som sa im chcel vyrovnať, musel som tvrdo makať. Preto mi ani dnes nerobí problémy hrať proti starším hráčom,“ hovorí tento hráč, ktorý patril k najlepším strelcom družstva už v žiackom veku. „Začínal som na poste krídla, lebo som bol menší. Keď som trochu povyrástol, prešiel som na post spojky. Tento mi viac sedí, lebo sa z neho lepšie dávajú góly. Krídlo, ak chce strelecky vyniknúť, musí mať dobrého spoluhráča na spojke.“ Marek si presnú streleckú štatistiku vedie iba v posledných troch sezónach. Najviac sa mu darilo minulý rok, keď bol v mladšom doraste s 230 gólmi najlepší strelec ligy. Vo svojej kariére však už prevzal aj cenu ako talent turnaja a bol vyhodnotený aj medzi najlepšími športovcami mesta.
V čom sú podľa neho ukryté jeho strelecké prednosti, a má obľúbené miesto, kam najradšej strieľa? „Mám dobrý švih a silu v ruke. Výhodou je aj to, že som ľavák a tých je menej ako pravákov. Pri streľbe sa rozhodujem podľa postavenia brankára. Väčšinou strieľam z diaľky a vtedy mierim do vinkla alebo okolo hlavy brankára. Keď hádžem z blízkosti alebo z trhákov, tak dávam väčšinou ‘klepáky’. V staršej kategórii je to väčšinou z bránkoviska, lebo ‘zvonku’ je to ťažšie aj vzhľadom na väčšiu loptu.“ A čo by chcel ešte zlepšiť? „Nie som príliš rýchly, takže prácu nôh, lebo ak už nevyrastiem, budem to mať ťažké,“ skonštatoval tento 183 cm vysoký hráč, podľa ktorého sú podmienky na hádzanú v Topoľčanoch dobré. „Máme k dispozícii vynikajúcu halu, posilňovňu, dobrých trénerov. Môžem trénovať aj so staršími hráčmi, takže mi tu nič nechýba. Aj teraz, keď mladší dorastenci nepostúpili do finálovej skupiny o majstra Slovenska, dostal som ponuku z Nových Zámkov ísť za nich hrať, bývať tam i chodiť do školy. Dal som však prednosť Topoľčanom, lebo doma je doma a budem hrávať za starší dorast, ktorý bude hrať o majstra.“
Marek sa už viackrát objavil vo výbere kraja, za ktorý má na konte popredné umiestnenia v rámci Slovenska i v zahraničí. Hoci v jeho vekovej kategórii ešte nie je reprezentačný výber, verí, že vo vekovo starších kategóriách si raz oblečie aj štátny dres. Jeho hráčskymi vzormi na Slovensku sú Zoltán Bergendi s Danielom Valom, zo zahraničných Nemec Christian Zeitz a vysnívanými hádzanárskymi krajinami Maďarsko, Nemecko a Španielsko.
Ako študent 1. ročníka Stredného odborného učilišťa obchodného v Topoľčanoch nemá v škole žiadne výnimky a svojmu obľúbenému športu sa môže venovať až po splnení povinností.
V minulosti ho už postihli aj niektoré zranenia, ktoré sa tomuto kontaktnému športu nevyhnú. „Mal som úraz členka, kvôli ktorému som nemohol hrať dva mesiace. Hádzaná je síce tvrdý šport, ale záleží na rozhodcoch, aby nepripustili zákernú hru. Neraz sa tak stáva najmä na východe republiky, odkiaľ pravidelne prichádzame s narazenými prstami a inými zraneniami.“
To, že dal tomuto športu prednosť pred futbalom, ktorý ho tiež lákal, neľutuje. „V hádzanej môžem rozhodne dosiahnuť viac,“ povedal na záver rozhovoru. Nech sa mu teda jeho želanie splní.
Autor: Matúš Bajzík
