Obec bola majetkom rodu Diviackovcov. V roku 1293 patrila klížskemu opátstvu. Neskôr sa tu vymenilo veľa vlastníkov - Erdődyovci, Knoglerovci, Gosztonyiovci, Mereyovci, ktorí si tu postavili kaštiele a kúrie. V súčasnosti má Krnča 1 309 obyvateľov a starostom je prvé volebné obdobie Ing. Jaroslav Kačina (na snímke). Budova obecného úradu je v rozsiahlej rekonštrukcii, a preto je dočasne presťahovaný do priestorov materskej školy. „Rekonštrukciu by sme mali ukončiť tento rok. Budova obecného úradu bola totiž v hroznom stave,“ hovorí starosta. Medzi najbližšie plány rozvoja obce patrí vybudovanie čističky. „Zatiaľ sme iba na začiatku - robí sa prevod pozemkov na obec. Tento rok by sme chceli vypracovať aj projektovú dokumentáciu na ČOV, prípadne začať aj so stavebnými prácami. Rozpočet na čističku je 15 - 20 miliónov korún. Rozmýšľame aj nad kanalizáciou, ale jej realizácia bude zložitá, keďže pôjde o finančne nákladný projekt. Zatiaľ chceme vyhotoviť iba technické výkresy, ostatné ukáže až budúcnosť,“ dodáva Jaroslav Kačina. Ľudia by vraj privítali aj opravu komunikácií, lenže tie zatiaľ nemá obec majetkovoprávne vysporiadané, a preto si tieto záležitosti musí dať čo najskôr do poriadku, aby sa mohlo začať s opravou a rekonštrukciou niektorých ciest. V minulom roku vypracovali aj projekt na rekonštrukciu a obnovu budovy základnej školy, ktorá oslávila storočnicu. Projekt bol zaslaný na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR spolu so žiadosťou o nenávratný finančný príspevok zo štatutárnych fondov Európskej únie. Či sa dočkajú dotácie, ešte nie je známe, ale „nedávam tomu veľkú nádej,“ tvrdí starosta. Krnča má katolícky aj evanjelický kostol, pretože veriacich obidvoch cirkví tam žije približne rovnaký počet. A čo najviac trápi starostu? „Chodí sem veľmi málo autobusových spojov. Počas pracovných dní sú hlavné spoje autobusovej dopravy zabezpečené, ale cez víkend je naša podhorská dedinka odrezaná od sveta. Máme evidovaných aj veľa nezamestnaných občanov (v roku 2004 ich bolo 108). Krnča je „prestarnutá“ obec, čo ovplyvňuje životnú úroveň, ktorá je možno o niečo nižšia v porovnaní s inými obcami. Naša obec sa nachádza v krásnom, malebnom horskom údolí, kde je čistý vzduch. Dokáže sa zviditeľniť aj bohatým kultúrnym životom. Teraz sa pripravuje akcia pod názvom Spieva celá dedina.“ V krnčianskom kultúrnom dome sa uchytila tradícia výstavy obrazov. Už štvrtýkrát v januári priaznivci umenia môžu navštíviť výstavu s názvom Mladé umenie, kde sa stretávajú mladí nádejní umelci s tými, ktorých mená sú už verejnosti známe. „Dobré meno nám robí aj folklórna skupina Krnčianka, ktorá tu existuje vyše tridsať rokov. Zaujímavosťou je, že už pätnásť rokov si udržiava priateľstvo a tradíciu výmeny návštev s folklórnou skupinou v Chorvátsku a tiež spoluprácu s Matickou slovenskou v Iloku. „Ruku k dielu pri rôznych kultúrnych či spoločenských podujatiach prikladajú dôchodcovia združení v Jednote dôchodcov Slovenska a tiež hasiči. Vyše štyridsať členov má v Krnči organizácia Slovenského Červeného kríža, medzi ktorými sú pravidelní darcovia krvi. Mládež sa väčšinou venuje športu. Športový areál neslúži iba futbalistom, ale sa tam nachádza aj kolkárska dráha. Na svoje si prídu tiež ženy, ktoré tu cvičia aerobik. Starosta konštatuje, že je dobrá spolupráca s domácimi podnikateľmi - i keď ich nie je veľa, vychádzajú obci v ústrety. Pôsobia tu i poľovnícke združenia, urbáristi a Slovenský zväz chovateľov, ktorého členovia robia výstavy domácich zvierat.
Autor: mm