Na toto miesto sa dňa 14. 2. 1945 zrútilo protilietadlovým delostrelectvom poškodené americké štvormotorové bombardovacie lietadlo Boeing B17G - Flying Fortress 424th Bombardment Squadron, 2nd Bomb Group, 5th Bombardment Wing, 15th U. S. Army Air Force. Všetkých 10 členov posádky včas opustilo poškodené lietadlo v oblasti Modra a neovládateľné lietadlo doletelo až na miesto dopadu. Na svah Javorového vrchu v Tribečskom pohorí nad Krnčou - Brloh. Tento text na tabuľke pripevnenej na masívnom prírodnom kameni je strohou správou o príbehu, ktorý oživil Roman Vávra so svojím bratom a synovcom. Od detstva počúval spomienky na padajúce lietadlo na sklonku druhej svetovej vojny. Boli rôzne, niekedy až protirečivé. Jedni hovorili o ruskom, iní o americkom aeropláne, a tak, už ako človek zaujímajúci sa o históriu techniky, si povedal, že sa pokúsi nájsť pravdu. Pred štyrmi rokmi sa vybral na Javorový vrch a po niekoľkých pokusoch objavil zvyšky čiastočne zhoreného amerického lietadla, ktoré ho tak zaujali, že na nich vybudoval kus vojnovej histórie, dotkol sa osudov niekoľkých neznámych mužov a azda navždy sa upísal „leteckej archeológii“. Výsledok húževnatého, trpezlivého a postupne i odborného bádania tímu Vávrovcov predstavuje verejnosti topoľčianske Tribečské múzeum do 8. marca aj ako pripomienku 60. výročia udalosti. Možno stovka veľkých i drobných zvyškov lietajúcej pevnosti, zdeformovaných pádom, ohlodaných ohňom, povetrím a časom ležia za sklom, ale aj ožívajú na fotografiách a nákresoch ukazujúcich trpezlivému pozorovateľovi, kde boli v lietadle umiestnené a akú funkciu asi plnili. Na mieste definitívneho konca bombardéra našli Vávrovci zvyšky odevov a výstroja pilotov i strelcov. Napríklad sklíčka z ochranných okuliarov, jedny dokonca s elektrickým vyhrievaním, pracky popruhov, časti čižiem i vyhrievaného odevu, súčiastky zo slúchadiel. Našli a identifikovali naťahovač guľometu Browning, ktorý sa vraj v modifikovanej podobe vyrába ešte aj dnes, náboje s trieštivými i svietiacimi strelami, mechanizmus na uvoľňovanie bômb, súčiastky z automatického pilota a navádzača na cieľ, o ktorom Američania hovorili, že vďaka nemu z výšky 5 km zasiahnu plechovicu s uhorkami... Najhodnotnejší nález, pretože je kľúčom k dešifrovaniu dejov spred šesťdesiatich rokov, je však identifikačný štítok lietadla. Vďaka nemu sa pán Vávra postupne dozvedal z amerických vojenských archívov technické informácie o stroji i mená desiatich členov posádky. A nielen ich mená, ale aj zajatecké osudy potom ako vyskočili zo stroja, ktorému horelo ľavé krídlo a vzápätí aj motor. Až na jedného, ktorého v hore pri Ompitáli zastrelil horlivý lesník, všetci prežili. Po rôznych zajateckých peripetiách sa napokon zišli v zajateckom tábore v severnom Nemecku a vrátili sa do USA. Bol medzi nimi aj strelec na pravoboku Emil Uhor, narodený v Amerike, ale syn Štefana Uhra a Zuzany, rodenej Sedlákovej, pochádzajúcich zo Slovenska. Dožil sa 80 rokov. Sú ľudia, ktorí sa na zvyšky nešťastného lietadla pozerajú ako na mŕtvy plech, hoden tak akurát, aby držal pohromade králikáreň. R. Vávra však preukazuje, že sú neobyčajným zdrojom informácií, vedomostí i pramienkom vojenskej histórie z obdobia druhej svetovej vojny. Preňho a jeho dvoch príbuzných sú koníčkom a dnes už takým zaväzujúcim, že sa chystá „pracovať“ na ďalších stopách po havarovaných lietadlách v našom regióne. Ako každé hobby aj letecká história spája zaujímavých ľudí, čo pokladá pán Vávra za veľký dar. Ráta medzi nich aj Mária Žáčika a Ľubomíra Labudu, dvoch mužov z Tribečského múzea, ktorí sa zbierkou neobyčajných predmetov tiež nadchli a pomohli mu vytvoriť výstavu, na ktorú sa naozaj oplatí zájsť. A ak by sa vám podarilo stretnúť sa na nej aj s Romanom Vávrom, budete otvárať oči a napínať uši pri jeho vzrušujúcom a napínavom rozprávaní o Boeingu s výrobným číslom 22882.
