Zrkadlenie fantázie a súvislostí

Názov obstojí vtedy, ak si za slovo divadlo dosadíme slovo život, čo môže zrazu znieť ako nudná fráza. V Žilíkovej výtvoroch sa nezrkadlia tváre hercov, režisérov, dramatikov, šatnárok ani divákov. Sú pôsobivým, hravým a vtipným komentárom našej každodennosti i hlbších súvislostí „za zrkadlom“, z čoho by mal radosť aj autor Alenky v ríši divov. Každodennosť je v samotných zrkadlách, kúskoch skla reflektujúceho naše tváre vynaliezavo poukrývané do kúskov chátrajúceho dreva, nepotrebného kovu, kúskov kože a skombinované s predmetmi, o ktorých sme v určitej chvíli presvedčení, že ich nepotrebujeme, že doslúžili, že nás obťažujú - rámy starých okuliarov, poháriky, bižutéria, nábytkové úchytky... V Žilíkovej podaní sú však odozvou našej sentimentality, nostalgických návratov do chvíľ, ktoré odišli do nenávratna, lipnutia na tom, čo sa míňa pod tlakom našej konzumentskej nenásytnosti. Bizarné kombinácie materiálov a predmetov sú zároveň milým, humorným komentárom ľudských túžob, ctižiadostí i láskavým doberaním reálnych osobností z histórie či súčasnosti - Kto do teba kameňom, Veľká putovačka, Zrkadlo Svätoplukovej milenky a ďalšie. Mária Žilíková celou kolekciou potvrdzuje, že je bábkarkou a divadelníčkou. Už jej familiárna prezývka Mariška, ktorá niekoľkokrát zaznela na vernisáži, ju favorizuje vo vedomí pozorovateľa jej tvorby. Jej rohatí anjelíci a milí čerti neprevracajú etické hodnoty, len „zrkadlia“ našu vlastnú ľudskú, občiansku a všeobecne životnú skúsenosť i skutky. Robia to, teda robí to umelkyňa, s humorom, sarkazmom, nadsádzkou. Umne a citlivo snúbi ošarpanosť, pominuteľnosť s pôvabom a trvácnosťou. Robí to s fantáziou a očividne s pasiou, takže hádam každý vnímavý divák zatúži mať niektoré z jej zrkadiel na svojej stene. Rodáčka z Partizánskeho, absolventka pražskej DAMU žijúca a tvoriaca v Nitre určite potešila svojich krajanov v Topoľčanoch. Tých, ktorí boli na otvorení výstavy, podporenej Československou obchodnou bankou, potešila aj Oľga Schramková niekoľkými presvedčivo zaspievanými šansónmi, s klavírnym sprievodom Eugena Gnotha. Vstup do galeristického roka 2005 možno ani nemohol byť príjemnejší.