A čo je pocit bezpečia? Istota. Veď aj niekdajšia verejná bezpečnosť zaisťovala a nejeden štylista si od tých čias mýli zabezpečovanie so zaisťovaním a opačne. Sú ľudia, nazvime si ich pracovne istotári, ktorí nepreložia krížom slamky bez toho, aby si neboli istí, že všetko je dokonale zabezpečené - napríklad kamarátskou protislužbou, do vrecka šuchnutou obáločkou, prípadne nejakou kompromitujúcou zatajenou aférkou. Sú vraj takí istotári, ktorí si nepustia plyn bez toho, aby predtým nezatelefonovali niekdajšiemu spolužiakovi, dnes riaditeľovi rozvodného plynárenského závodu, aby im potvrdil, že plyn v potrubí naozaj prúdi. Istotári sú tí, ktorí už dávno šípili, ba neskôr sa ukázalo, že vedeli o sprisahaní Rusov s Američanmi proti komunistickým režimom v socialistickom tábore. Sú to tí, ktorým je od prvej chvíle jasné, že všetky marketingové žrebovacie súťaže o autá, zámorské dovolenky i o kávové mlynčeky majú svojich výhercov dávno predtým, než sa ich kupóny ocitnú v osudí. Istotár nepôjde na zápis do škôlky s dieťaťom, ak mu švagor neprisľúbi, že zavolá pani riaditeľke, aby pre to dieťa zabezpečil miesto. Pani riaditeľka by sa mohla usmiať nad tou neistotou, veď má v škôlke aj päť voľných miest. Usmeje sa však nad dobrou správou, že jej v rozpočte pribudne niekoľko ďalších tisícoviek. Tak istotári šíria dobrú náladu v krajine. Lenže im sa máli istoty, chcú mať všetko niekoľkonásobne pozichrované, a tak vyšlú dobrú správu do niekoľkých škôlok s dostatkom voľných miest. Tam sa usmievajú v očakávaní takých prepotrebných koruniek. Samozrejme, len do uzávierky zápisu, pretože dieťa aj s korunkami príde len do jednej škôlky.
