V meste Partizánske im môže pomôcť nezisková organizácia Charitas – centrum sv. Vincenta. Hoci ich prioritou je opatrovateľská služba, snažia sa pomôcť aj týmto ľuďom. „V poslednom období k nám chodia pravidelnejšie traja. Môžeme im poskytnúť materiálnu pomoc, dať ošatenie a potraviny, v rámci našich možností. Potraviny im nevydávame deň čo deň, ale raz do mesiaca. Robíme aj sociálne poradenstvo, radíme im, kde by si mohli vybaviť sociálnu dávku,“ hovoria pracovníčky. Keď príde do centra bezdomovec, tak samozrejme nedostane všetko, čo si zažiada. „Najprv urobíme analýzu, kto to je, čo sa mu udialo, za akých podmienok sa dostal do tohto stavu. Musíme vedieť o tom človeku viacej. Pokiaľ má doklady, tak nám ich predloží.“ Charitas sa však nemôže o bezdomovcov postarať komplexne, lebo nemá na to podmienky. Potraviny získavajú od sponzorov, ide najmä o chlieb a cestoviny, ale dobrí ľudia sa radi podelia aj s jabĺčkami. „Šatstvo prijímame iba čisté a snažíme sa, aby nechýbali gombíky a zipsy, lebo pre bezdomovcov aj sociálne slabších ľudí je to položka navyše, ktorú si treba dokúpiť.“ Pracovníčky majú svoje skúsenosti so sociálnymi prípadmi. Snažia sa aj o sociálnu prevenciu. „Snažíme sa ich presvedčiť, aby si odkladali aspoň trochu peňazí. Všetko je však na rozhodnutí človeka, my mu môžeme poradiť, ale on sa musí sám rozhodnúť. Týmto ľuďom môže pomôcť niekto, komu dôverujú.“ Niekedy nastupuje až frustrácia, lebo bezdomovci väčšinou stoja viac o materiálnu pomoc ako o rady, i keď dobré slovo zohreje na duši vždy. „Nevieme, ako ich presvedčiť. Urobíme pre nich všetko, ale veľa ráz sme neúspešní. Zvykli si na to, že nemajú domov. Je to kruté, ale myslím si, že človek si zvykne na všeličo a prispôsobí sa situácii.“