Veľké Uherce – obec so srdcom v štíte

Z malej osady doteraz vyrástla jedna z najväčších obcí regiónu. Milan Toma je vo funkcii starostu od roku 2003. Hlavnou investičnou akciou v minulom roku bolo budovanie obecnej kanalizácie a čističky odpadových vôd. V decembri spustili do trvalej prevádzky čističku, ale k nej je potrebné dobudovať ešte ďalšie kanalizačné vetvy. ”Musíme dobudovať vetvu vedúcu vedľa hlavnej cesty. Potrebujeme však dosť vysokú finančnú čiastku – asi 14,5 milióna. Tieto prostriedky chceme získať z environmentálneho fondu, kde sme si už podali žiadosť,” informoval nás starosta. Takto by sa pripojila k čističke aspoň tretina obyvateľov. ”Podľa najnovších informácií ďalšie odkanalizovanie obce sa má vyvíjať tak, že má byť nasmerované na čističku odpadových vôd v Partizánskom, ktorá je kapacitne nevyužitá,” povedal. Táto nová skutočnosť znamená aj pre ďalšie obce v okolí okresného mesta, že by patrili do rajónu partizánskej čističky. Čistička vo Veľkých Uherciach by tak zostala v nečinnosti, napriek tomu starosta vidí jej opodstatnenie. ”Keď som nastúpil do funkcie, čistička už bola rozostavaná a nič sa s tým nedalo robiť. Niektorí poslanci chceli skončiť jej výstavbu, ale už sme predsa vynaložili na ňu veľa peňazí. Zbytočne by sa zdevastovala. Presadzoval som, aby sa dostavala, čo sa aj stalo. Myslím si, že k odkanalizovaniu obce do Partizánskeho nedôjde len tak za pár dní. Predpokladám, že to môže byť až okolo roku 2015, takže naša čistička sa môže využívať ešte desať rokov,” skonštatoval. Obec trápi aj zlý stav vozoviek. Charakteristickým znakom hlavnej veľkouherskej vetvy je cesta z čadičových kociek. Zdá sa, že o túto ”romantiku” nestojí ani obecný úrad. ”Cesta z Partizánskeho do Zlatých Moraviec je v zlom technickom stave, s prevaleninami, výtlkmi. Je aj nebezpečná, stalo sa tu niekoľko vážnych a smrteľných nehôd. Jej stav zhoršila plynofikácia, k dobru jej nepridali ani časté poruchy vodovodu,” popisuje stav M. Toma. Pre vodičov i chodcov však svitá na lepšie časy. Trenčiansky samosprávny kraj, v ktorého správe je cesta, sa podujal zaradiť jej opravu do plánu na tento rok. Počas rekonštrukcie, keď cesta stratí svoj čadičový povrch, by sa mal zároveň vymeniť aj opotrebovaný vodovod. Veľké Uherce sa počtom obyvateľov blížia k dvojtisícovke. Dokonca v súčasnosti badať mierny nárast obyvateľstva. Príčinou však nie je vyššia pôrodnosť, ale prisťahovalectvo. Dedina, ktorá láka pekným prostredím, nemá veľa voľných stavebných pozemkov, ale dopyt po bývaní kryje predaj starších rodinných domov. Pre mladých ľudí je ďalším riešením výstavba nájomných bytov. ”Vybrali sme už pozemok, urobili prieskum záujemcov. Na prvú výzvu sa prihlásilo vyše 50 záujemcov, po vysvetlení podmienok zostalo asi 28. Uvažujeme teda postaviť bytovku pre 20 nájomníkov.” Obec trápi situácia starších ľudí. Chýba totiž zariadenie pre seniorov, prípadne spoločná jedáleň – vývarovňa. ”Vývarovňa je v poľnohospodárskom družstve a aj v jedálni ZŠ, ale jedlá sú pre dôchodcov dosť drahé, a preto je ich záujem nízky.” Mladým ľuďom zasa chýba nejaký klub, kde by mohli tráviť voľný čas. Starosta by chcel vyriešiť túto otázku, ale stojí pred problémom, s kým má vlastne o tom diskutovať. ”Uvažoval som nad tým, ale nemám s kým, veď mládežnícke organizácie pozanikali.” V obci funguje základná infraštruktúra. Majú tu zdravotné stredisko, materskú i základnú školu, poštu, dom smútku, požiarnu zbrojnicu, kultúrny dom a iné, ale všetky tieto objekty už majú zopár rôčkov. Oprava je nutná, a preto viaceré z nich sa minulý rok rekonštruovali. ”Na väčšine budov sú rovné strechy, ktoré dožívajú. Veľa prostriedkov musíme vyčleňovať len na samotné opravy.” V tejto oblasti sa spoliehajú aj na pomoc z Európskej únie. Jeden projekt vypracovali kvôli školským budovám a druhý by rád využil európske peniaze na opravu ciest po ich porušení pri kladení kanalizácie. Za najväčší úspech považuje starosta Veľkých Uheriec predaj historickej dominanty obce – renesančného kaštieľa. Takmer rok trvalo, pokiaľ sa dohodli na konkrétnych pomienkach. Novými majiteľmi sa stala rodina Thonetovcov, ktorí v druhej polovici 19. storočia práve tu rozbiehali výrobu ohýbaného nábytku, ktorý sa preslávil po celej Európe.