Od roku 1990 vykonáva funkciu starostu Jozef Riziky. Doteraz sa mu podarilo splynofikovať celú obec, vyasfaltovať bočné uličky a položiť zámkovú dlažbu v okolí domu smútku a na cintoríne. Verejné osvetlenie sa tiež dočkalo opravy, teraz svietia v nočných Malých Kršteňanoch iba úsporné svietidlá. Obecné budovy (obecný úrad, futbalové kabíny, kultúrny dom, dom smútku a požiarna zbrojnica) majú novú maľovku, obecný úrad a kultúrny dom sa okrášlili zvonku žltou fasádou. Okrem iných akcií sa štyridsaťročné okná postupne nahrádzajú plastovými. Najväčšie trápenie spôsobuje Malokršteňancom lom, presnejšie preprava dolomitu. Ťažké vozidlá sa valia aj po obývanej časti obce. ”Rodinné domy sú blízko cesty a keď prejde okolo nich súprava vážiaca aj 50 ton (30 t materiál a 20 t vozidlo) a odvezie sa 500 ton za deň, tak to je hrozná situácia,” hovorí starosta. Výsledkom sú otrasy pôdy, prašnosť, hluk, zničené vozovky i prasknuté domy. Už niekoľkokrát podávali občania sťažnosti, ale riešenie nie je jednoduché. ”Keď sa ľudia sťažovali, že im pukajú domy, tak im povedali, že prasklina by mala byť zvislá, a keď bola prasklina zvislá, tak hľadali vodorovnú,” spomína si starosta na počínanie niektorých úradov. Táto zúfalá situácia je príčinou vypracovania územného plánu obce, hoci zákon určuje túto povinnosť pre väčšie obce. 250-tisícový plán načrtáva možnosti odklonu dopravy mimo zastavaných častí. ”Narazili sme pri každej variante na jeden veľký problém – je tu rieka Nitra. Najkratšia cesta z lomu k štátnej ceste pri oslianskej čerpacej stanici má asi dva kilometre, problémom je vybudovanie mosta, lebo je to veľká finančná položka.” Miestne komunikácie trpia aj z iných strán. ”Keď sa na jar spúšťa sneh, tak sa dostane voda pod viadukt pri Malých Uherciach. Všetky veľké kamióny, ktoré idú po štátnej ceste, hlavne z Bratislavy, sa boja vojsť pod nízky viadukt, tak idú cez obec. Takže z jednej strany idú nákladné autá od lomu, z druhej strany z Partizánskeho. Všetko prehrmí cez obec,” rekapituluje starosta ťažkosti. Pri výstavbe mosta nemôže pomôcť ani EÚ, lebo doteraz všetky programy na takéto projekty určujú tvrdú podmienku – 5 000 obyvateľov, ktorú nemôže 520-členná obec splniť. Riešením by mohlo byť preradenie obecnej komunikácie do majetku štátu, ďalšou alternatívou je spoplatnenie cesty. ”Keby nám dali takú možnosť, ako je napríklad spoplatnenie diaľnic, to by bolo niečo iné. Vedel by som si organizačne zabezpečiť, aby ani jedno auto neprešlo bez kontroly, lenže toto nemá oporu v zákone,” hovorí starosta. Takže sa predsa len zdá, že bremeno cesty, ktorú rozbíjajú iní, aj tak bude musieť naďalej niesť obec. Hoci má firma vlastniaca lom v povolení o banskej činnosti klauzulu o čistení a údržbe miestnych komunikácií, teraz sa starajú o odvoz materiálu vozidlá, ktoré nepatria lomu. Argumentom je to, že lom predsa nepoužíva autá, ale zo skládky dolomitu si ho chodia brať záujemcovia z celého Slovenska vlastnými vozidlami. Kvalitný dolomit sa ešte v deväťdesiatych rokoch vozil do okolitých krajín, do Poľska, Maďarska, Nemecka, dnes pokrývajú iba záujem na Slovensku. K pokoju nepridávajú ani otrasy z odstrelov. Tzv. komorové odstrely, pri ktorých sa používalo veľa trhaviny, sa už zakázali, ale aj menšie odstrely stále cítiť. Chýr o Malých Kršteňanoch nešíri len kameňolom, ale obec je hrdá aj na svojho rodáka – Jána Kopála. Svoju pedagogickú, literárnu a literárnovedeckú činnosť rozvíjal na Katedre slovenského jazyka a literatúry na Vysokej škole pedagogickej v Nitre. Zomrel ako 75-ročný v máji 2000. V roku 2002 mu vedecká rada Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre udelila čestný titul doctor honoris causa in memoriam.
Autor: ab
