Dolomit zvetráva a poľahky sa rozpadne na jemný prach. Najviac sa používa v poľnohospodárstve, lebo sa pridáva do umelých hnojív. Vypálený dolomit slúži aj ako filter na čistenie vody. Svojím zložením (prítomnosť vhodného pomeru železa) je predurčený aj na použitie v sklárskom priemysle. Kedysi viaceré české sklárne využívali kršteniansky dolomit. Hoci prítomnosť lomu spôsobuje mnohé nepríjemnosti s cestami, starosta si spomenie aj na pozitívne účinky – stopové prvky vápnik a horčík sú potrebné pre ľudský organizmus. “Pamätám si, že kedysi mal vtedajší majiteľ lomu na okne hliníkový plech a každé ráno si jemný usadený prášok zhrnul do šálky a s vodou vypil,” spomína na staré časy J. Riziky. Samotná existencia lomu na tomto mieste priam láka na ďalšie využitie, prípadne na zapojenie do dlhšieho výrobného reťazca. “Všetko sa začalo vypracovaním územného plánu. Prišla sem agentúra SARIO a spracovala návrh priemyselného parku. Ešte sa uvidí, či sa nájde záujemca. Keby tu nebola táto surovina, tak si ani nespomenieme na priemyselný park.” Zásoby dolomitových pieskov sú úctyhodné – ide o 25 miliónov ton. Pri výrobe skla sa používa dolomit, kremičité piesky a sóda. Ak by sa tu mal rozvíjať práve sklársky priemysel, tak Malé Kršteňany majú výhodu pri dodávke dolomitu. Kremičité piesky by sa dovážali zo Slovenska, ale sóda sa u nás nevyskytuje. Lokalita vo veľkosti 20 ha, na ktorej by sa mal vybudovať priemyselný park, však nepatrí obci – sú to súkromné pozemky. “Teraz zisťujeme, komu patria parcely a koľko z nich patrí Kršteňancom.” S príchodom investora by sa možno vyriešila aj pálčivá situácia okolo preťaženosti miestnych ciest. “Ak by sa uchytila myšlienka priemyselného parku, tak by som trval na podmienke, aby sa doprava odklonila od obce. Investor by musel postaviť most cez Nitru a napojiť sa na štátnu cestu,” tvrdí starosta obce.
Autor: ab