Mnohí z tých, ktorí prišli do Chynorian veľmi ochotne, napĺňali majstrovo želanie. Najprv sa v hudobno-literárnej kompozícii predstavili v miestnom Kostole Nanebovzatia Panny Márie recitátorské autority par excellence - Hilda Michalíková, Hana Kostolanská a Jozef Šimonovič. Verše básnikov z kruhu katolíckej moderny v ich podaní sa striedali s organovými skladbami J. S. Bacha, F. M. Bartholdyho, F. Schuberta v interpretácii Juraja Mičuneka. Majestátne spojenie Silanových, Dilongových, Veiglových a, samozrejme, Beniakových veršov - modlitieb pod chrámovou klenbou s organom bolo skvelým vstupom do chynorianskeho trojdňového sviatku a dielne poézie. V sobotu sa súťažilo v prednese. Beniakove Chynorany sa „oslobodili“ od Beniaka, od povinného Beniaka, a tak mladí recitátori roztvorili široký vejár klasických i mladých sloh, meditatívnych i hravých veršov a pritom bol Valentín Beniak, jeho Popolec, Žofia, sonety a iné verše niekoľkonásobne na pódiu prítomné. Tridsať súťažiacich recitátorov rozdelených do troch vekových a možno i výkonnostných kategórií v komornom prítmí katolíckeho domu, v ktorom má poézia zrejme doživotný azyl, sa hralo, borilo i maznalo so slovíčkami a vetami autorov od Jána Bottu, cez Reinera Maria Rilkeho, Rudolfa Dilonga, Valentína Beniaka, Andreja Beleho, Wislavy Szymborskej, Ericha Grocha po Daniela Heviera. Súťaž bola dámskou jazdou, do ktorej sa zapojil iba jediný mladý muž z Košíc. Štúrovská epická klasika, katolícka duchovnosť, ruská moderna, súčasná introvertná civilnosť, prosto tematická bezbrehosť ako v detskom farebnom kukátku dala porote, ktorej predsedal Marcel Šustek, riadne „zabrať“. Navyše, keď sa o vavríny opäť uchádzali viaceré vlani ovenčené slečny a dámy. Slovenský festival poézie nie je slovenské hľadanie superstar, aj keď dve tretiny recitátoriek sú rovesníčky uchádzačov o status hviezdy. Poézia dnes už nemá ani ctižiadosť burcovať, je predovšetkým osobným prežitkom - autorským i interpretačným, je intímnym zrkadlením sveta, ktorý nás obklopuje, v našich dušiach. Ak sa k tomu pridá trochu hereckého šarmu, príjemný hlas, môže sa osobné premeniť na skupinové potešenie, na kolektívny zážitok. Takú príležitosť už po dvanásty raz poskytli Beniakove Chynorany, ich obetaví organizátori na čele s Ľudovítom Košíkom, chynorianskym starostom, jeho menovcom Jozefom, riaditeľom festivalu, riaditeľom súťaže Júliusom Krajčíkom. Pomáhali im desiatky domácich i cezpoľných dobrovoľníkov, živý záujem prejavili aj médiá. Z verejných činiteľov poctil festival svojou prítomnosťou iba jeho vytrvalý podporovateľ Stanislav Bajaník, podpredseda Matice slovenskej. Zároveň však treba kvitovať hojnú materiálnu a finančnú podporu podnikateľského sveta. Aj tá prispela k nepompéznej, ale príjemnej, priateľskej a inšpiratívnej nálade, ktorá sa v Beniakovom rodisku uplynulý víkend usadila.
