tieho zo Spiša, po ktorých vedú Žochári 3:0 na zápasy. Ak vyhrali aj vo štvrtom, séria sa už skončila. Ak nie, bude sa piaty zápas hrať vo štvrtok 24. 2. v Topoľčanoch. Prípadné ďalšie zápasy by sa hrali ešte v sobotu 26. 2. v Sp. N. Vsi a v pondelok 28. 2. v Topoľčanoch! Prvé dejstvo Dráma vyvrcholila v siedmej sérii nájazdov Topoľčany začali úvodný zápas tlakom a už v 3. min. korunovali snahu vedúcim gólom. Ďalšie šance potom nevyužili a následne sa hra rozkúskovala vylúčeniami na oboch stranách, čo viac vyhovovalo súperovi. Scenár zápasu sa začal otáčať. Hostia pri hre štyroch proti štyrom vyrovnali, onedlho nastrelili tyčku a navyše Sporina inkasoval trest päť plus do konca, čím sa Žochárom rozpadol prvý útok! Domáci čoraz viac chybovali a hostia sa dostávali do čistých šancí. Našťastie M. Ďatelinka väčšinu z nich vyriešil. Keď sa Žochári mohli uchytiť, ešte viac ich zdeptal na pokyn čiarového rozhodcu neuznaný gól. V ďalšom oslabení sa neubránili a skóre sa zvrtlo v ich neprospech! Našťastie však pomerne rýchlo - o necelé dve minúty - využili aj oni početnú výhodu na vyrovnanie. V záverečnej tretine Topoľčany viackrát zovreli hostí pred ich bránou, ale puk neprešiel za bránkovú čiaru ani po tvrdej delovke Hrušku, ktorú tesne spred čiary hostia „upratali“. Naopak, z rýchlych brejkov hrozili hostia a domáci brankár musel mariť zopár samostatných brejkov či prečíslení. Gól nepadol ani v posledných sekundách z tutoviek na oboch stranách, a tak prišlo na rad predĺženie. V ňom Topoľčany súpera pritlačili (pomer striel 13:2), ale rozhodnutie nepadlo. Rozhodnúť tak museli až samostatné nájazdy. V nich domáci prehrávali 0:1, otočili na 2:1, ale hostia z posledného piateho vyrovnali. „Nekonečný príbeh“ teda pokračoval ďalej a napätie v Topvar aréne sa dalo krájať. Povzbudzovanie pri nájazdoch domácich hráčov, ohlušujúci piskot pri hosťujúcich. V siedmej sérii sa hrdinom stal Hurtaj. K jednému gólu v zápase pridal dva v nájazdoch: „Bol to z našej strany veľmi nervózny zápas. Neviem, čoho sme sa báli. Ak by sme premenili šance, nemusel to byť taký nervák. Psychicky bolo toto prvé víťazstvo veľmi dôležité. Publikum bolo skvelé a podržal nás brankár, ktorého sme na striedačke pred nájazdmi vyhecovali. Keď mi povedali, že som v druhej časti nájazdov napísaný viackrát po sebe, pokiaľ nedám gól, bolo mi všelijako. Musím podotknúť, že mi poradil otec (aistent trénera Ľubomír Hurtaj - poznámka), aby som to dal hore, a padlo to tam.“ Tréner Miloš Paulovič po zápase povedal: „Toľko sme sa na play off chystali, až sme boli z toho premotivovaní a ostali sme veľmi nervózni, aj keď sme išli do vedenia. Prejavilo sa to najmä na výkone obrancov, keď nám všetky puky utekali, nešla nám prihrávka zozadu a nadreli sme sa už pri prechode do útočnej tretiny. Nevyvarovali sme sa hrubých chýb v obrane, ale podržal nás brankár Ďatelinka a nakoniec, myslím si, aj rozhodol trestné strieľania. Vylúčenie Sporinu narušilo jednu
z dvoch formácií, ktoré sme si vytvorili na presilovky. Venovali sme sa im celé dva dni! Myslím si, že neuznaný gól mal platiť, lebo hráč, aj keď puk odohral rukou, ešte v bránkovisku ho trafil hokejkou a od brankára išiel do brány. V trestných strieľaniach bolo treba po prvých piatich nájazdoch napísať ďalších päť hráčov, tak som päťkrát napísal Hurtaja. Som rád, že to vyšlo.“ Topoľčanci v tomto zápase prišli o obrancu Petra Hubu, ktorý má zranené rameno, a uvidí sa, na akú dlhú dobu bude mimo. Druhé dejstvo Druhotretinová gólová smršť Úvodná tretina bola opäť roztrieštená viacerými vylúčeniami, keď najmä Hruška sa nechal vyprovokovať (po dvoch desaťminútových trestoch musel odísť do konca zápasu) a viackrát hrali jeho spoluhráči namiesto presilovky v oslabení. Topoľčany si vytvorili zopár skrumáží, ale chýbala častejšie streľba na bránu. V druhej tretine vykorčuľovalo na ľad konečne to pravé mužstvo Topoľčian, ktoré hralo svoju nátlakovú hru. Spustilo hotový uragán, zrazu ich bolo plné klzisko a Spišiaci nevedeli, kde im hlava stojí a aj s piatimi hráčmi sa museli neustále brániť. Po vedúcom góle pridali o 49 sekúnd druhý a o ďalších päť minút tretí gól. V záverečnej tretine prišiel kritický okamžik v 47. min. Pri signalizovanom vylúčení domáceho hráča skúsený rozhodca Jonák poslal nepochopiteľne na 2 + 2 min. na trestnú lavicu súčasne aj druhého Topoľčanca za zákrok, ktorý vôbec nevidel! Žochári sa tak museli celé dve minúty brániť v oslabení o dvoch hráčov, ale brankár M. Ďatelinka aj za výdatnej pomoci obetavo hrajúcich spoluhráčov čaroval. Naopak, na druhej strane ušiel domáci hráč a štvrtým gólom spečatil výsledok. Zo strany hostí už potom prišla len jednogólová „kozmetická“ úprava výsledku. Záver zápasu už len z lavičky sledoval Ondrej Lauko, autor prvého gólu, ktorý mužstvu veľmi pomohol. „Bol to gól z kategórie šťastných. Nám pomohlo to, že sme dali dva rýchle góly po sebe. Z mužstva potom padol stres a hralo sa nám už v pohode. Nervozita v prvej tretine, ktorá nám zväzovala ruky i nohy, vyplývala z toho, že sme museli vyhrať, aby sme si vytvorili čo najlepšiu východiskovú pozíciu pred zápasmi vonku. Spišiaci vyrukovali s taktikou provokovať, čo im vyšlo. Po dohovore v kabíne sme sa to snažili obmedziť, aby sme hrali presilovky a neboli vzájomne vylučovaní. Povedali sme si, že na ľad musí prísť iné mužstvo, a takto sa hrať nedá. Pokyn bol jasný, hráme doma, preto súpera treba pritlačiť pred jeho bránu, strieľať, dorážať a dostať puk do siete. Čo sa týka môjho zranenia, mám narazené koleno, ale verím, že v Spišskej hrať budem.“ To by bolo veľmi dôležité, lebo zápas nedohral ani Peter Šmotlák. Pred zápasom mal zvýšenú teplotu, v prvej tretine to ešte skúsil, ale potom sa „vyzliekol“ a išiel ležať. A ako hodnotil zápas tréner Miloš Paulovič? „V prvej tretine sme zmenili taktiku, keď sme nešli dopredu s dvomi útočníkmi, ale len s jedným. Znovu sme upozorňovali hráčov, aby sme nehrali v oslabení a nedoplatili na nedisciplinovanosť niektorých hráčov. Hlavne mladý hráč Hruška si nesmie v dôležitých zápasoch dovoliť takého veci. Od druhej tretiny sme spresnili hru, hlavne z obrany, začali sme viac korčuľovať a za päť minút sme zápas rozhodli. V záverečnej tretine sme sa ho snažili v pokoji a bez zranenia dohrať, čo sa nám aj podarilo. Našim divákom srdečne ďakujeme za atmosféru, akú nám vytvorili a budeme sa snažiť postúpiť ďalej, aby sme si mohli ešte užiť to, čo nám ukázali v dnešnom zápase.“ Tretie dejstvo Za 215 sekúnd štyri góly Topoľčany začali v prvom zápase na Spiši zle. Neboli síce pod tlakom, ale už v druhej minúte dostali gól a domáci mali potom aj ďalšie dve čisté šance. Od polovice tretiny začali preberať iniciatívu, tlačili sa pred spišskú bránu, no domáci z rýchlych kontier mali ďalšie dve tutovky, ktoré našťastie zmaril M. Ďatelinka. Do druhej tretiny Topoľčany opäť doslova vleteli a pripomínalo to ich druhú tretinu druhého zápasu doma. Od úvodu pritlačili súpera, z náporu prichádzali šance a z niektorých aj góly. Za tri minúty a 35 sekúnd dali všetky štyri góly, ktoré sa takmer navlas podobali - prihrávka spoza brány na voľného hráča pred ňou zakončená strelou. Po týchto presných zásahoch sa hra trochu vyrovnala a presunula aj pred bránu Topoľčian, ale boli to stále tí praví Žochári, ktorí si vytvárali ďalšie výborné príležitosti. V samom závere tretiny tak prežívali krušné chvíle, keď tesne spred bránkovej čiary odvrátili poskakujúci puk, ale pri signalizovanom treste sa dopustili druhého faulu a osem sekúnd pred koncom tak išli súčasne dvaja hráči na trestnú lavicu. Jediná sekunda v tretej tretine chýbala do ubránenia sa dvojnásobnému oslabeniu, keď Spišiaci so šťastím skórovali. Vzápätí im narástli krídla a hneď mali ďalšiu šancu. Topoľčany sa však rýchlo otriasli a opäť presunuli hru častejšie pred bránu domácich. Topoľčianski hokejisti príkladne bojovali a zápas prežívala celá lavička. S výnimkou tých, ktorí prišli z ľadu po vystriedaní a potrebovali si oddýchnuť, ostatní stáli. Tréner Paulovič stále udeľoval hráčom pokyny a hlasitými pokrikmi zároveň usmerňoval tých, ktorí boli na ľade. Aj v treťom zápase však jeden z nich - tentokrát Mleziva - dostal trest do konca zápasu za strelu na ležiaceho brankára po odpískaní. Topoľčany sa v oslabení ubránili a v závere zdecimovaných domácich poslednú minútu nepustili k puku, keď si ho prihrávali okolo vlastnej brány a na radosť skupinky najvernejších fanúšikov v hľadisku dosiahli víťazstvo. Trenér Miloš Paulovič po zápase povedal: Začali sme opäť s taktikou jedného vysunutého hráča vpredu. Upozorňoval som hráčov, že domáci budú hrať systémom všetko pred bránu. Chceli sme čo najdlhšie prežiť ich úvodný tlak, lenže už prvá strela skončila v bráne. Potom naša hra začala mať myšlienku a v druhej tetine sme za pár minút rozhodli o zápase. Na začiatku tretej tretiny sme chceli v dvojnásobnom oslabení vydržať čo najdlhšie bez inkasovaného gólu, čo sa nám v podstate aj podarilo a v závere sme rozumným bránením víťazstvo udržali.
