Uplatnil sa aj tradičný dramaturgický model, keď miestny kultúrny či katolícky dom poskytujú priestor aj výtvarníkovi bydliskom spojenému so stredným Ponitrím. Tentokrát to bol Jozef Petrík, majster - pedagóg na Spojenej strednej škole v Partizánskom, výtvarník amatér, samouk. Muž na prahu seniorského veku s talentom vnímať svetlo, farby, tvary i materiály v ich emocionálnej pôsobivosti. Preto si nie náhodou obľúbil prírodné samorasty ako dekoráciu a inšpiráciu, ktorá mu vtisla do rúk dláta, nože a ostatné rezbárske náčinie, aby sa pod ich ostrím rodili realistické figúry i abstraktne poňaté symbolistické plastiky - dekorácie. Ich neveľkú kolekciu si prezerali počas minulého víkendu všetci, ktorí prišli do Chynorian súťažiť, povzbudzovať alebo len počúvať. Svoje rezbárske plány sa chystá J. Petrík oživovať ako výtvarník - penzista. Výzvou je mu predovšetkým tvorba Majstra Pavla z Levoče, pretože ho lákajú večné témy - posledná večera Pána, Kristova krížová ceta, a samozrejme, betlehem. Niekoľko figúr budúceho bolo už v chynorianskej expozícii. Pôsobivým protipólom trojrozmerných insitných objektov bola kresliarska ilustračná i voľná tvorba pedagóga na VŠVÚ Igora Rumanského. Ako sa patrí na ilustrácie k Dobšinského Slovenským ľudovým rozprávkam či rozprávke J. C. Hronského Slnovratka, sú jeho bravúrne kresby kombinované s akvarelom romantizujúco tajomné a košaté. Kresliarska bravúra uvoľňuje Rumanskému krídla pri abstrahujúcom reflektovaní Rúfusovej básne Óda na radosť. Mapovanie ľudského údelu v sieti udalostí a vzťahov môže divák „čítať“ v elegantných, impresívnych kresbách tušom. Temperament, obdivná vášeň rodáka k liptovskej a oravskej krajine sála zo série uhľových kresieb. Ľudia s čo len kvapkou daru poetického videnia, a takých bolo v Chynoranoch bohato, si ich prezerali určite s potešením. A nechýbala ani už „povinná“, pretože neobyčajne lákavá kolekcia archívnych, albumových, ale s pribúdajúcim časom historických fotografií Jozefa Bezáka-Prozeje. Zblízka ju študovali mladí i starší Chynoranci, hľadajúc na nich svojich predkov.
Autor: mr
