požiadavkám testov nevyhovelo. Desiati (dvaja ani nešli na skúšku) z odboru sociálnych vecí a 11 z odboru služieb zamestnanosti. Nevídaný, neslýchaný výsledok v prostredí, kde sa doterajšie personalistické očakávania a požiadavky napĺňali podľa princípu: škatule, škatule, hýbte sa, t. j. popresúvajte sa, ale zostaňte. Taká udalosť si zaslúži minimálne pozornosť, čiže niekoľko otázok, na ktoré odpovedá riaditeľ úradu Ladislav Záhumenský. Dôsledne podľa zákona „V rámci reforiem vo verejnej správe vznikla aj povinnosť pre zamestnancov v dočasnej štátnej službe absolvovať kvalifikačné skúšky. Upravuje to zákon a ten sme v takej citlivej otázke starostlivo rešpektovali,“ zdôrazňuje riaditeľ a pridáva, „v našich podmienkach sa povinnosť vykonať skúšky týkala spolu 62 zamestnancov z odborov sociálnych vecí a služieb zamestnanosti. To predstavuje takmer polovicu všetkých zamestnancov úradu, ktorých máme spolu 126.“ Kvalifikačné skúšky pozostávajú z písomnej a ústnej časti. Frekventanti musia odpovedať na otázky, ktorých výber schvaľoval Úrad pre štátnu službu. V topoľčianskom úrade pripravili až päť sérií písomných testov, aby sa predišlo prípadným snahám „odpisovať“. Tak, ako ukladá zákon, skúškam predchádzalo päťdňové odborné školenie, účastníci dostali ďalších päť dní voľna na individuálne štúdium a vykonanie skúšky. Zloženie skúšobnej komisie bolo známe 48 hodín pred termínom, aby bolo možné vzniesť prípadné výhrady voči zaujatosti. Na rozdiel od podobných previerok a skúšok v minulosti tentokrát medzi skúšanými nekolovali hotové testové hárky ani ústne otázky s odpoveďami. Disponovať nimi odmietol aj sám riaditeľ, a preto nepomohli ani intervencie rôznych jeho známych a priateľov rôznych známych. Nebolo možné ani vopred „vyžehliť“ výsledok skúšky u členov komisie, pretože v rozhodujúcej väčšine boli nedostupní a z iných štátnych inštitúcií SR. Skúšky „pod superkontrolou“ Dramatičnosť udalostí umocnil v druhý deň skúšok príchod kontrolnej skupiny z Úradu pre štátnu službu s poverením vykonať kontrolu dodržiavania zákona o štátnej službe vrátane priebehu skúšok. „Skúšky však napriek tomu pokračovali podľa prijatého programu a neuspelo v nich až jedenásť úradníkov zo služieb zamestnanosti, niektorí celkom nečakane. Aká bola reakcia neúspešných zamestnancov? „Ako to už v takýchto prípadoch býva, väčšinou emócie, pocit krivdy, u niekoho až rozhorčenie,“ otvorene hovorí riaditeľ, „ale všetci mohli a mali vedieť, že tentokrát skúšky nemôžu byť len takým vlažným, formálnym pohovorom, pri ktorom bude stačiť niečo povedať a ostatné sa už nejako „upatlá“. Už len investície do ich vzdelávania a poskytnuté pracovné voľno by mali zaväzovať. Nebude problém v primeranej kvalite nahradiť „zabehnuté“ kádre? „Nemyslím si, že vlastnosti potrebné pre túto prácu možno nadobudnúť nejakým upatlaním skúšky s odôvodnením, že veď sa to vždy tak robilo a robí. Nemyslím si ani, že odchodom neúspešných účastníkov skúšky z úradu odchádzajú aj také dôležité vlastnosti pre túto prácu, ako je profesionalita, empatia, trpezlivosť a pod.,“vysvetľuje riaditeľ. „Naopak, myslím si, že odchádza predovšetkým povrchnosť, slabšie ovládanie výpočtovej techniky, nevýkonnosť, nepresnosť, nedostatok ochoty a empatie. Som presvedčený, že ich dokážeme veľmi rýchlo a v prospech klientov zameniť a nahradiť žiaducimi vlastnosťami. Ich nositeľmi môžu byť tí, ktorí úspešne prejdú výberovým konaním na uvoľnené miesta. Som si vedomý, že tento môj postoj sa môže zdať príliš tvrdý, bezohľadný k osudom postihnutých - spoločne sa to zvykne označovať ako nedostatok sociálneho cítenia. Ja som však povinný mať sociálne cítenie aj voči tým, ktorých - napriek príslušnému vzdelaniu a kvalifikácii - musíme viesť v evidencii nezamestnaných, resp. poberateľov dávok v hmotnej núdzi, ktorí často žijú vo veľmi zložitých podmienkach. Okrem iného aj preto, že na vhodných pracovných miestach sú zabetónovaní pracovníci s rôznymi výnimkami, ktorí sa spoliehajú na to, že všetky tie reformy a skúšky sa vždy dajú nejako prežiť...“ Ako sa budú uvoľnené miesta obsadzovať? „Všetky odborné miesta podľa zákona je možné obsadiť len výberovým konaním, a toho sa môže zúčastniť každý občan, ktorý spĺňa príslušné predpoklady. Teda aj tí, ktorí pri februárových skúškach neuspeli. V topoľčianskom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny sa teda nestalo nič iné, len to, že niekoľko pracovných miest pôvodne vyárendovaných pre konkrétnych jednotlivcov je teraz k dispozícii pre všetkých záujemcov, ktorí splnia predpoklady a prihlásia sa do výberových konaní. Vybratí však budú len tí najlepší...“ V určitej časti verejnosti sa však hovorí aj o manipulácii skúšok, pomste, vyrovnávaní účtov medzi niektorými pracovníkmi a pod.. „Čitatelia nech sa sami rozhodnú, komu, resp. čomu budú veriť. Ja nesiem zodpovednosť za výkon štátnej správy, ktorú má plniť ÚPSVaR v topoľčianskom regióne a budem sa naďalej snažiť, aby tento výkon robili štátni zamestnanci, ktorí nepotrebujú výnimky zo vzdelania ani žiadne protekcie a intervencie, ale sa jednoducho presadia pri transparentných výberových konaniach a budú túto prácu robiť radi, dobre a k spokojnosti klientov.“ Sú výsledky skúšok už definitívne? „My sme povedali A. Neúspešní absolventi skúšky dostali rozhodnutia o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru. Voľné miesta sme nahlásili na Úrad pre štátnu službu a môže sa začať proces výberového konania. V súlade s príslušnými zákonmi sme urobili opatrenia, aby klienti nášho úradu boli aj počas tohto procesu vybavovaní včas a v primeranej kvalite. Na ťahu je Úrad pre štátnu službu, aby povedal B a zverejnil voľné štátnozamestnanecké miesta. Ak tak urobí v najbližších dňoch, tak do konca mája 2005 by mohli byť všetky miesta preobsadené... Jestvuje dôvod, prečo by tak nemal urobiť ? „Podľa osvedčeného slovenského modelu sa niektorí z neúspešných absolventov skúšky začali činiť: predložili péenky, resp. začali ošetrovať členov rodiny, napísali sťažnosti na zlú komisiu, neposkytnuté vzdelávanie, atakujú niektoré formálno-právne otázky a pod. Aj z vyšších miest sa začínajú zjavovať rôzne výklady príslušných paragrafov, nastúpia advokáti... To môže našu snahu o revitalizáciu kvality poskytovaných služieb Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch skomplikovať, bude sa naťahovať čas i príslušné paragrafy. Aj o tom však je demokracia. Úrad pre štátnu službu by mal zaujať jasné a jednoznačné stanovisko - žiadosť jeho predsedovi o takéto stanovisko som poslal hneď po skúškach.“ V porovnaní s ostatnými inštitúciami štátnej správy na Slovensku sa na ÚPSVaR v Topoľčanoch zrejme odohralo zemetrasenie. Zdá sa, že skúšky sa dajú robiť aj inak. Napríklad tak, aby direktor nemusel po nich konfliktne a prácne „rekonštruovať“ personálne obsadenie svojho úradu, aby nebol vystavený rôznym kontrolám, sťažnostiam, intervenciám i osobným útokom. „Pokiaľ ide o testy a otázky na skúšku, mohol som na pár dní zaujať polohu mŕtveho chrobáka a všetci by dostali, čo potrebovali,“ vysvetľuje svoje motívy šéf úradu. “Všetci by skúšky porobili, plán vzdelávania a skúšok by nielen splnili, ale aj vysoko prekročili. Všetky intervencie a žiadosti hodné zreteľa by riaditeľ súdružsky poriešil v zmysle osvedčeného ja tebe, ty mne - a dnes by sa namiesto prípravy výberových konaní mohol zaoberať tým, aké protislužby si vyžiada. Mohol byť v kolektíve obľúbený a veci socializmu oddaný (pre mladšiu generáciu - sú to najfrekventovanejšie citáty z propagandy a z kádrových posudkov z čias totality, pozn. redaktora). „Ja som sa však o túto funkciu uchádzal s cieľom reformu verejnej správy na regionálnej úrovni realizovať, a nie o nej tárať,“ zaklincoval rozhovor RNDr. Ladislav Záhumenský, riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch.
