, veľkostatok, chalúpky a všade naokolo samé polia, takže ste videli celý šíry svet. Žilo sa biedne. Boli sme piati súrodenci. Od dvanástich rokov som chodila pracovať na veľkostatok - ako všetky ostatné deti zo školy. Nikto sa nás však neopýtal, či vládzeme alebo či nie sme hladní. Otca som nepoznala, narodila som sa až po jeho smrti. Zomrel vo februári a ja som prišla na svet v máji. Vozil veľkomožných pánov na koči do kaštieľov po celom Slovensku, prechladol, dostal zápal pľúc a zomrel. Bývali sme v Krnči, ale matka sa neskôr presťahovala k rodičom do Práznoviec. Ja som sa už narodila tu. Ešte stojí dom, v ktorom ma matka porodila. Neskôr sa mama druhýkrát vydala za mladšieho brata môjho otca, ale toho som poznala iba rok. Odišiel do Talianska na vojnu a viac sa nevrátil. Zažila som dve vojny - jednu ako dieťa a druhú s mojimi vlastnými deťmi. Mala som ich sedem, ale vychovala šesť - chlapček zomrel, keď bol maličký. V tom období zomieralo veľmi veľa bábätiek. Som veľmi rada, že moje deti žijú so svojimi rodinami a sú zdravé. Mám štrnásť vnukov, dvadsaťšesť pravnukov a už by som mohla mať aj prapravnukov, lenže dievčatám sa nechce do vydaja. Stále hovorím, že som sa narodila zavčasu. Mohla som prísť na svet aspoň o päťdesiat rokov neskôr, lebo teraz sa úplne inak žije,“ hovorí Jozefína Hamarová. Jej dcéra nám prezradila, že pani Jozefína je ako žijúca encyklopédia a zaujíma sa nielen o dianie v obci, ale jej pozornosť zaujal aj nedávny summit Bush - Putin v Bratislave.
