pečate. Veľké Kršteňany však nebudú oslavovať rovnaký dátum prvej písomnej zmienky ako Malokršteňanci, lebo v tejto obci vychádzajú z listiny z roku 1310. V nej sa vraví, že komes Abrahám Rúfus prosil kráľa o súhlas, aby mohol darovať Kršteňany nitrianskemu biskupstvu. Ďalší osud oboch Krštenian bol tragický. Keď sa Matúš Čák Trenčiansky dozvedel o darovaní, dediny obsadil, ľudí násilne presťahoval do Bánoviec nad Bebravou a osídlenia vypálil. Starostom obce Veľké Kršteňany je od roku 1994 Stanislav Menšík. Asi 620-členná obec v blízkosti Partizánskeho nemá zatiaľ starosti s úbytkom obyvateľov, hoci ešte pred dvomi – tromi desaťročiami hlavne mladí odchádzali do bytov v meste. ”Dnes je skôr opačný trend ako v minulosti, ľudia utekajú z toho mestského chaosu a my máme výhodu, že sme predsa len blízko mesta,” povedal starosta. Problém je však s voľnými pozemkami. Z tohto dôvodu sa pustili do práce na územnom pláne obce, ktorý ráta aj s novou stavebnou zónou. Tento rok sa počíta s ukončením práce na pláne. ”Pokiaľ je to na papieri, nikoho to neinteresuje, ale ľudí to začne zaujímať, až keď sa ich to osobne dotkne,” hovorí starosta na margo prvého pripomienkovania plánu v obecnom zastupiteľstve. V otázke nových projektov razí starosta zásadu, že robí sa iba toľko, na koľko postačujú financie. ”Naša obec nebola nikdy zadĺžená. Jeden raz sme mali pôžičku na plynofikáciu, ale do pol roka sme ju splatili.” Po náročnej plynofikácii sa v obci pustili do stavby kostola. Zvláštnosťou je, že kostol nestavala cirkev, ale obec. Dovtedy Veľkým Kršteňanom slúžila iba malá kaplnka. Teraz je pálčivým problémom kanalizácia. Už bol spracovaný projekt čističky, ale vývoj udalostí vo vodárenskej spoločnosti ukázal, že treba zmeniť plány. Vodárne ponúkli alternatívu, aby sa na mieste čističky urobila prečerpávacia stanica a potrubím by sa obec napojila na mestské rozvody pri cintoríne v Šimonovanoch. Takto by čistička v Partizánskom, ktorá je v súčasnosti využívaná len na 50 percent, spracovávala splašky z viacerých okolitých dedín. Spoločné potrubie by zrejme prepojilo Veľké a Malé Kršteňany, Pažiť, Veľké Uherce i Kolačno. V obci stoja ešte budovy základnej i materskej školy. Obe sú zdrojom nejednej starosti. V základnej škole (na snímke) bol školský ruch už od roku 1904. Od osemdesiatych rokov, keď sa zrušila malotriedka, chodia veľkokrštenianski školáci do Partizánskeho. Budova odvtedy skôr chátra. Využívala ju aj bratislavská geodézia, ale keď sa bývalý Topoľčiansky okres rozpadol, spustla. Obci sa podarilo dostať ju späť až minulý rok. Na základe kúpno-predajnej zmluvy musí obec využívať školu päť rokov na verejnoprospešné aktivity, inak by museli zaplatiť štátu trhovú cenu, čo by bola podstatne vyššia čiastka, než na akej sa dohodli. Teraz si tam mladí v provizórnych podmienkach zariadili posilňovňu a stolnotenisovú herňu, budovu však neminie generálna oprava. Doteraz sa vymenili len svietidlá, ističe a demontovali sa akumulačné kachle. Najnáročnejšia však bude oprava strechy. Rozpadajúca sa škridla a deravé ríny treba nahradiť. Tato oprava si vyžiada možno aj pol milióna korún. Pristavený učiteľský byt sa po rekonštrukcii využíva ako klub dôchodcov. Absenciu základnej školy pociťujú priam bytostne. ”Škola nám chýba. Aj na rozvoj kultúry treba ľudí. Na dedine bol vždy nositeľom kultúry učiteľ!” Materská škola stále slúži svojmu účelu, navštevuje ju 16 detí. Kapacitne by však škôlka stačila aj pre tridsať detí, ale veľa z nich zostáva doma s matkou. ”Možno, keď sa jedného dňa škôlka zruší, ľudia budú nariekať. Ľahko je zrušiť, ale desaťkrát ťažšie je obnoviť ju,” skonštatoval S. Menšík. Problémy nerobí len slabšia dochádzka, ale hlavne havarijný stav budovy, ktorej vnútorné základy sú zasypané dolomitom (kršteniansky dolomit je veľmi rozpadavý, a preto nevhodný na stavanie), a preto priečky postupne praskajú a objavujú sa v nich trhliny. Statik sa vyjadril, že by mohlo dôjsť k porušeniu elektroinštalácie. ”V prípade, že by sme dostali nejaké financie, tak by bola úlohou číslo jedna čo najskoršia rekonštrukcia.” Drobné úpravy sa nezastavia ani cez zimu. V kultúrnom dome už doslúžila šestnásťmilimetrová premietačka, a preto ju odstránili. Vznikol však problém, čo s premietacou komorou, keďže ide o miestnosť bez okien. Napokon sa našlo riešenie: stena oddeľujúca komoru a sálu sa vybúra, a tak vznikne väčší balkón. V rómskej časti sa podarilo opraviť vodovodné potrubie, ale zostala rozbitá cesta. Z prostriedkov Úradu vlády SR pre rómske komunity by ju chceli okrem jej opravy aj rozšíriť. ”Autá tam majú veľký problém prejsť. Teraz, keď je neodhrnutý sneh, neprejde tadiaľ ani smetiarske auto. My nerobíme rozdiely – je tam vodovod, plyn a zlú cestu by sme chceli dať do primeraného stavu,” povedal starosta na margo rómskej časti. Perspektívne si chystajú na obecnom úrade podklady k žiadosti do štrukturálnych fondov.
Autor: mm