oj z tridsiatych rokov považuje za legitímny smer slovenskej literatúry. P. G. Hlbina pôsobil nielen ako básnik, ale aj ako prekladateľ i literárny kritik. Preložil z francúzštiny knihu H. Bremonta Modlitba a poézia, a to malo hlavný vplyv na slovenskú spiritualistickú poéziu. Odvtedy sa poézia porovnáva s vnútornou modlitbou mystika. Debutoval básnickou zbierkou Začarovaný kruh, ktorou sa programovo prihlásil ku katolíckemu chápaniu sveta. Napísal ešte desiatku ďalších zbierok. Zomrel ako kanonik na fare v Bobote, ale pochovaný je vo Veľkých Kršteňanoch. Jeho obsiahla knižnica, o ktorú má záujem aj Matica slovenská, je zatiaľ v jeho rodnej dedine. Bude mať tento básnik v obci svoju rodnú izbu? Môj život, sen a zdanie, skutočnosť blízka – ďaleká. Som ako výsmech, Pane, bolestný výsmech človeka. Po nebi mesiac pláva, načúva spevu smutných hviezd. Bolí ma srdce, hlava a osud, ktorý musím niesť. (P. G. Hlbina: Návrat)