Je také tvrdenie veľmi príkre? Žiaľ, musím vám dať za pravdu, nie je to iba tušenie, či pocit, aj prieskumy potvrdzujú, že o mieste a činnosti samosprávnych krajov v štruktúre politického a hospodárskeho rozhodovania majú občania veľmi hmlisté predstavy a nevnímajú ich ako ustanovizne, ktorých rozhodnutia majú veľmi dôležitý a dlhodobý vplyv na život ľudí v regiónoch. Veď krajskí poslanci dnes rozhodujú o 70 percentách kompetencií, ktoré boli do vzniku vyšších územných celkov v rukách orgánov štátnej správy. Je to podľa môjho názoru aj preto, že v oznamovacích prostriedkoch sa o obsahu právomocí zverených krajským zastupiteľstvám málo hovorí, väčšinou sa zdôrazňujú politické pomery, osobné zlyhania poslancov, resp. úradníkov. Samozrejme, že život v kraji reflektuje tiež „veľkú“ politiku, od nej sa odvíjajú mnohé krajské reálie, ale to je iba zlomok udalostí, ktoré vstupujú do agendy samosprávneho kraja. V našom kraji sa viac než o skutočnom obsahu rozhodnutí občan dozvedá o národnostne podfarbených záujmoch, aspoň v Topoľčianskom okrese to mnohí, čo sa o to zaujímajú, tak vnímajú. Je taký pocit opodstatnený? Je to tak, pretože politické i národnostné zloženie zastupiteľstva je už také - s výraznou prevahou občanov maďarskej národnosti s členstvom v SMK. Tí reprezentujú konkrétne širšie politické i lokálne záujmy. To treba brať na vedomie a ak hrozí, že nejaký poslanec či skupina poslancov presadzuje návrhy, ktoré by mohli byť v rozpore so zákonom, resp. nevýhodné pre kraj, treba sa proti takýmto návrhom postaviť legitímnou formou. Ja som v tejto politickej a záujmovej konštelácii v pozícii menšinovej vlády a mojou výsostnou povinnosťou je rešpektovať zákon. Poslanci sú voči zákonu vo „voľnejšom“ vzťahu. Ich pocit zodpovednosti je v nejednom prípade veľmi potlačený. A preto, ak sa, ako som už uviedol, domnievam, že uznesenie je v rozpore so zákonom alebo nevýhodné pre kraj ako celok, nepodpíšem ho. Temer v polovici prípadov takto prijatých a mnou nepodpísaných uznesení sa stalo, že poslanci mi dali za pravdu a uznesenia nepotvrdili. Aj keď v druhom hlasovaní opäť uznesenie potvrdia, obraciam sa so svojimi námietkami a výhradami na prokuratúru. Vo väčšine takýchto podnetov som bol úspešný. Práve tieto vaše nepodpísané uznesenia sú často, ba až pravidelne témou spravodajstva z prostredia Nitrianskeho samosprávneho kraja. Atmosféra a prax regionálnej samosprávy je v Nitrianskom kraji odlišná od iných regiónov. Minulý týždeň sme mali 43. zasadnutie zastupiteľstva. V ostatných krajoch, ako som už uviedol, ich bolo iba okolo dvadsať za tri a pol roka. Rokovania a aj mnoho uznesení je motivovaných politicky. Ja však musím dávať pozor predovšetkým na to, ako sa vynakladajú finančné prostriedky vo všetkých častiach kraja - na severe, v strede i na juhu, a nielen podľa objemu, ale aj štruktúry. Mám tri dni na to, aby som sa rozhodol, či podpíšem uznesenie, alebo nie. Na to potrebujem poznať právne stanovisko, odborné posudky, musím si texty starostlivo preštudovať, lebo sa musím rozhodnúť zodpovedne. Je to riadna psychická záťaž. Jedným z takýchto uznesení je minulotýždňový pokus poslancov obísť predsedu, teda vás, povedzme, legitímnym spôsobom - pririeknutím vašich právomocí podpredsedovi uznesením pléna - pri rozhodovaní, napríklad o platnosti či neplatnosti uznesenia poslaneckého zboru. Je to už druhý pokus. Prvý nepodporila ani polovica poslancov. Ide o to, že predseda kraja ako priamo občanmi volený predstaviteľ má právo povedať, ktoré kompetencie nemôže ani v jeho neprítomnosti vykonávať podpredseda. Poslanci sa na 43. zasadnutí uzniesli možno aj vďaka tomu, že neboli na rokovaní prítomní poslanci, ktorí sú súčasne aj poslancami v NR SR. Toto uznesenie - prijaté ešte na prvom rokovaní zastupiteľstva v roku 2001- poslanci temer výlučne z poslaneckého klubu SMK zrušili a prijali podľa môjho názoru neoprávnene uznesenie, podľa ktorého by ma mohol môj podpredseda - nominant SMK zastupovať v plnom rozsahu. Ja som so zaradením tohto bodu programu nesúhlasil a oznámil som poslancom, že ak bude takéto uznesenie prijaté, nepodpíšem ho, a ak bude potvrdené, pošlem ho na posúdenie prokuratúre. To je aj o politickej kultúre, pretože ide o nezodpovedný precedens. Ak si to v roku 2005 dovolí jedna strana, v tomto prípade SMK, ako to bude vyzerať po najbližších voľbách, ak sa situácia obráti a väčšinu získajú strany slovenskej koalície? To bude kriku, ktorý bude počuť ďaleko za hranice! Teraz je však akosi ticho, staviame sa k tomu, žiaľ, nevšímavo, ale toto je veľmi vážny problém. Preto som uznesenie nepodpísal, a nie je teda ešte účinné. Uvidíme, ako sa k nemu postavia poslanci SMK na budúcom zasadnutí 14. marca 2005. Nevyplýva „nevšímavosť“ k tejto udalosti aj z toho, že jej pretriasanie by mohlo v niektorých ľuďoch vyvolať vášne? Netreba vyvolávať žiadne vášne, sú tu zákony tejto krajiny, ja budem postupovať dôsledne podľa nich. Nebolo by dobre vyzývať na nejaké otvorené protesty. Je to jednoducho tak, oni sa rozhodli a ja ich postoj vnímam, ako snahu upevniť si politickú pozíciu v kraji. Problém je v zákone o voľbách do VÚC. Ten umožňuje použiť tri varianty organizácie budúcich volieb. Taký, aký sa uplatnil v prvých voľbách, alebo sa utvoria jednomandátové obvody v celom kraji, a tretí variant: viacmandátové obvody napríklad na severe kraja a jednomandátové na juhu. To je však len akademická úvaha, aký variant sa uplatní, o tom budú rozhodovať poslanci. Výhodou poslancov SMK je, že majú možnosť rozhodnúť o tejto otázke vo veľkom časovom predstihu a o tomto rozhodnutí informovať stranu slovenskej päťkoalície s veľkým časovým odstupom, a tak ju znevýhodniť v prípravách na budúce voľby. Riziko vidím v tom, že je možné sa aj nedohodnúť a ohroziť tak 65-dňovú zákonnú lehotu vyplývajúcu zo zákona. Nemôžete vy predložiť na rokovanie tému organizácie volieb? Už trikrát som sa pokúšal, ale nikdy sme sa k tejto problematike nedostali. Dúfam, že na zasadnutí, ktoré bude 14. marca, sa k tomu dostaneme. V otázkach volebného systému nemám žiadne kompetencie a poslanci si ho môžu naformulovať naozaj podľa vlastných predstáv. Verím, že budú seriózni a uvážliví. Reakciou na tento stav je „slovenská“ regionálna koalícia (ĽS-HZDS, SDKÚ, KDH, Smer), v ktorej by si v iných podmienkach jej účastníci ťažko prichádzali na meno, a ktorej ste podľa V. Mečiara favoritom v blížiacich sa voľbách predsedu a poslancov VÚC. Ste ochotný túto ponuku prijať? O tom môžeme hovoriť zatiaľ iba teoreticky. Je však pravda, že skúsenosti, ktoré človek za takmer štyri roky v takej pozícii získa, sú veľkým kapitálom. Vo funkcii župana by mal byť človek, ktorý má makroekonomické videnie, cit pre súvislosti, pretože ide o manažovanie národohospodárskych procesov. Presvedčil som sa, že moja skúsenosť z bankovníctva bola dôležitou prípravou pred nomináciou na župana aj v uplynulom období, pretože tento post je spojený so schopnosťou nielen riadiť, ale aj poznať a mať skúsenosti s finančným plánovaním. Preto aj moji kolegovia z ostatných samosprávnych krajov ma pravidelne nominovali na rokovania o týchto otázkach s ministrom financií, resp. jeho štátnymi tajomníkmi. Naviac tieto skúsenosti a znalosti sú nevyhnuté pri zostavovaní rozpočtu samosprávneho kraja už aj preto, aby sa jeho územie hospodársky zdravo rozvíjalo. Náš záujem je predsa, aby sa kraj rozvíjal rovnomerne vo všetkých svojich mikroregiónoch tak, aby nevznikli zbytočné či už sociálne alebo etnické napätia. To znamená, že rozvoj kraja musí byť spojený s elementárnou spravodlivosťou v najširšom zmysle slova. Ďakujem za rozhovor.
Autor: Vladimír Štefanovič
