Položili sme mu pár otázok. Ako sa stane z mládenca z Hradišťa spisovateľ, fotograf prírody? Nuž, ako mládenec som pozeral viac po dievčatách ako po prírode. Keď som sa však mladý oženil, priľnul som k prírode znova. Jej príťažlivosť ma vábila totiž už od chlapčenských čias, keď som pomáhal otcovi na gazdovstve, na roliach a v maštali. Podchvíľou som zoskakoval z došteného voza, ktorý ťahal náš koník do poľa, aby som nakukol do kríka vedľa cesty - do vtáčieho hniezda. Keď som tam zbadal švitoriace ratolesti, už vtedy sa vo mne ozvala túžba odfotografovať ich. Neskôr tú moju túžbu pobadal otec a kúpil mi prvý fotoaparát - Ljubiteľ. Teda najprv bola moja zvedavosť na vtáky a potom fotografovanie. Musí byť človek s takou záľubou samotár? Áno, ten viac vidí, viac počuje, viac fotografuje. Už keď ideme do prírody dvaja, nedá nám, aby sme neprehovorili dáke slovo. A už je tu poplach, zver počuje každý hlas človeka. Keď idem sám, idem tichúčko ako v papučkách, nikto ma neriadi, nerozhoduje, kde mám ísť, idem voľne ako vták. Odrazu zbadám na zemi chrobáka, ktorý ale vbehol do porastu. Viem, že znovu vyjde. Čakám hodinu-dve, ba aj tri, až odrazu sa ukazuje a ja ho odfotografujem. Kto by vtedy pri mne vydržal takto „nečinne“ dlho čakať? Žije ešte v našich končinách vták alebo cicavec, ktorého ste neodfotografovali? Fotografujem, ale aj pozorujem všetko, čo sa hýbe. Mojím hlavným záujmom, ako amatérskeho ornitológa, sú vtáky. V našich končinách ich žije asi 80 druhov, myslím si, že ich mám všetky na fotografiách. Za štyridsať rokov práce v teréne som odfotografoval aj všetky cicavce, pravdaže, okrem niektorých netopierov. Premkne vás pocit víťazstva, alebo dáky iný, keď sa vám podarí záber, ktorý sa vám dlho nenaskytol, či nedaril? Nejdem s túžbou víťaziť. Víťazstvo v love s kamerou je vtedy, keď „padne“ záber a zviera beží bez zranenia ďalej. Vtedy sa veľmi teším a s veľkou zvedavosťou čakám na vyvolané fotografie, čo na nich bude. Už ma nesklame ani to, keď na fotografii nie je nič. Vták uletel prv, ako som stlačil spúšť. Zo sto záberov sa vydarí len päť-osem dobrých fotografií. Máte vo svojej blízkosti niekoho, koho zasväcujete do vášho koníčka, ale aj fotografickej zručnosti či vynachádzavosti? Ani som o tom nevedel, že mladý fotograf z Dolných Vesteníc ma obdivuje, sleduje ma v časopisoch a knihách. Prišiel si aj po radu. Píšu mi aj začiatočníci z celého Slovenska. Aj ja som tak začínal, môj vzor bol spisovateľ Jozef Ponec a odborný zoológ RNDr. Ľubomír Brtek. Ešte však musím dodať, že najviac ku mne chodil na rady, ako fotografovať a poznávať svet zvierat, začínajúci Stanko Harvančík z Partizánskeho, teraz už dobrý fotograf a zoológ. Pán Kňaze prisľúbil, že sa o svoje fotograficko-zoologické potešenia i trápenia bude deliť aj s čitateľmi Dneška.
Autor: Vladimír Štefanovič