služieb slovenských výrobcov a poskytovateľov služieb. Rovnako Ministerstvo financií SR doplnilo pravidlá preukazovania účelu použitia štátnej prémie klientov stavebných sporiteľní o doložku, že sporiteľ musí doložiť, že stavebný materiál pochádza od slovenských výrobcov a dodávateľmi stavebných prác boli slovenské firmy (zatiaľ nie je rozhodnuté, či môže taká firmy používať stroje a nástroje zahraničnej proveniencie), inak od 1. mája 2005 strácajú nárok na vyplatenie štátnej prémie. Dá sa očakávať, že podobné usmernenia vydajú aj ostatné ministerstvá inšpirované rozhodnutím Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, podľa ktorého autobusoví dopravcovia z Českej republiky nebudú môcť vykonávať na území Slovenskej republiky vnútroštátnu dopravu. Až vzrušenie sa zmocňuje človeka nad očakávaním podobných revolučných ediktov z dielne ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva zdravotníctva a vlastne hádam všetkých, koľko ich máme, veď všetky narábajú s dotáciami a inými výdavkami „našich“, teda verejných peňazí... Nie je ťažké si predstaviť, ako asi budú na tieto rozhodné a vlastenecky motivované opatrenia šomrať všelijakí liberáli. Kto však má srdce na správnom slovenskom mieste, ten chápe a nepochybne podporuje šľachetnú ochranu domácich výrobcov, resp. prepravcov. Priekopnícky prokopovičovský čin má strategický a zároveň vlastenecký rozmer. Ako k tomu prídu obetaví majitelia „sadiek“, aby im nenasytní českí autobusári na rodnej hrude ujedali z krajca, lanárili Slovákov do svojich autobusov. Keď doteraz slovenská cestujúca verejnosť, žiaľ, nepochopila, že slovenské karosy sú čistejšie a pohodlnejšie než české karosy, pripomína im to rozhľadené ministerstvo (zrejme už pripravuje aj smernicu o nákupoch autobusov made in Slovakia). Dúfajme, že jeho starosť o prosperitu slovenských majiteľov prímestských autobusov a komfort cestujúcich, z ktorých sa možno niektorí stále domnievajú, že veľmi dobre vedia, do ktorého autobusa a kedy chcú nastúpiť, a preto im robí dobre, keď majú na výber, je iba prvým krokom na podporu slovenského hospodárskeho zázraku. Druhým by mohla byť smernica, že od prvého októbra nebudú môcť slovenskí cestujúci nastupovať do českých vlakov premávajúcich na podtatranských koľajach. (mr) Ak ste dočítali až sem, tak ste naisto objavili, že väčšina tohto textu je našťastie iba pokus o domýšľanie možných úradných zásahov do daňovníkovho každodenného života.