li oba aj na súperovom ľade, boli by z ďalších bojov vyradení. Ak však aspoň jeden vyhrajú, vráti sa séria ešte späť do Topvar arény, kde by sa prípadný piaty zápas hral v piatok 11. marca. Ak by ani po ňom nemal ich súper na konte potrebné štyri víťazstvá, hral by sa v nedeľu 13. marca v Prievidzi šiesty zápas! Prvé dejstvo Za jednu tretinu
sa nevyhráva Vedenie klubu pripravilo pre fanúšikov šou v podobe nástupu domácich hráčov ako v NHL. V úplnej tme nastupovali predstavení hráči na ľad osvetlení bodovým svetlom. V úvode sa zdalo, že domácich aj táto skutočnosť vybičovala k dobrému výkonu. Začali tak, ako boli diváci na tomto štadióne zvyknutí. Súpera pritlačili pred jeho bránu a zakrátko sa ujali vedenia. Vyrovnávajúci gól hráčov v žlto-čiernych farbách síce trochu schladil, ale netrvalo dlho a opäť viedli. Od druhej tretiny však akoby na nich doľahla kríza a súper bol lepší. V prostrednej tretine vyrovnal a v záverečnej sa dostal aj do vedenia. Domáci sa v týchto chvíľach trápili aj presilovkách. Možno sa mohli opäť dostať na koňa pri početnej výhode o dvoch hráčov, ale najlepší slovenský arbiter v hodnotení rozhodcov po základnej časti extraligy im túto výhodu dvakrát „takticky“ vzal už po štyroch, resp. pätnástich sekundách! Akoby sa bál toho, že Topoľčany budú hrať presilovku piatich proti trom. Záverečný gól hostí do prázdnej brány bol už len spečatením prvej prehry. Ťažko-preťažko sa po zápase hovorilo brankárovi Marcelovi Ďatelinkovi. Kým domáci dali dva pekné góly po vypracovaných akciách, hostia po tečovaných strelách. „Najhorší bol tretí. Pri samostatnom úniku ma mal protihráč už spraveného a vyzeralo to, že to dá do prázdnej brány. Spoza brány si však stiahol puk naspäť dopredu a nestihol som mu ho vypichnúť. Vôbec mi pri tomto momente nepomohli obrancovia. Keď som sa otočil, traja spoluhráči stáli v bráne. Keby ma niekto z nich preskočil a drgol do súperovho hráča, tak nemá šancu dať gól. Musím priznať, že Prievidza bola od druhej tretiny lepšia. My sme sa ťažko presadzovali cez ich obrannú modrú, ktorú pozorne bránili.“ Tréner Miloš Paulovič videl zápas takto: „Po týždňovom oddychu sme začali tým, čo sme si povedali. Potom však hráči nedodržali to, na čo sme ich upozorňovali, že Prievidza v prvej sérii proti Trnave dala veľa gólov v presilovke, a vypomstilo sa nám to, keď sme dva góly dostali v oslabení. V poslednej tretine sme chceli strhnúť víťazstvo vo svoj propech, ale nedarilo sa nám to, lebo sme prestali kombinovať a snažili sme sa presadiť individuálne. Po chybe sme dostali gól, ktorý rozhodol. Zmeny, ktoré som v zostave urobil, boli vynútené zraneniami i výkonmi.“ Druhé dejstvo Šťastie sa odklonilo Druhý zápas mal takmer podobný scenár ako prvý. Domáci začali opäť aktívne, v úvode sa ujali vedenia, hostia potom vyrovnali a opäť išli do vedenia domáci. Ďalší vývoj sa však už líšil, lebo Topoľčany sa prvýkrát v sérii dostali do dvojgólového vedenia. Ani to však nestačilo. Hostia tromi gólmi otočili výsledok vo svoj prospech. Treba opäť podotknúť, že za nerozhodného stavu dostali puk do brány, po ktorom hlavný rozhodca zapískal a evidentne ukázal rukou do brány, čo znamenalo, že gól uznal. Vtedy naňho vyleteli hosťujúci hráči a po rozhovore s čiarovým Mášikom svoj verdikt zmenil! Žochári však bojovali ďalej, hoci sa im šťastie stále otáčalo chrbtom, keď v troch prípadoch sa strely od žŕdky odrazili všade, len nie do siete! Statočne povzbudzujúci fan klub na rozdiel od ostatných pasívnych divákov, ktorí si pomýlili hokej s divadlom, hnal svojich neustále dopredu. A tí sa 13 sekúnd pred koncom predsa len dočkali vyrovnania. V predĺžení sa hralo častejšie pred bránkou hostí, ale gól nepadol. Rozhodli tak až samostatné nájazdy, v ktorých sa šťastie definitívne priklonilo na stranu súpera. Po zápase sme oslovili útočníka Marka Klačanského, ktorý sa v zápase predstavil po dlhšej pauze spôsobenej zranením i čakaním na návrat do základnej zostavy, a hneď bol pri mnohých podstatných veciach v zápase - dal posledný gól, na jeden prihral a jeden mu rozhodca neuznal. „Bol to troška problém naskočiť do rozbehnutého zápasu. Mal som stuhnuté nohy, ale po asistencii na druhý gól, ktorá ma psychicky povzbudila, to už išlo. Podľa mňa aj gól, ktorý mi rozhodca neuznal, mal platiť, myslím si, že som mal hokejku do výšky ramien.“ Asistent trénera Ľubomír Hurtaj zhodnotil zápas slovami: „Aj tento zápas bol dobre rozohratý. Vyhrávali sme dokonca o dva góly, ale po individuálnych chybách súper vyrovnal a v mužstve nastala nervozita. Hráči sa nevedeli vysporiadať s tlakom, že nesmú prehrať, čo sa prejavilo aj v samostatných nájazdoch. Nechcelo sa nám veriť, že oproti zápasu so Spišskou sme teraz nepremenili ani jeden. Séria sa však ešte nekončí a chcem sa pokúsiť ešte o jej zvrátenie.“
