”Už by som sa aj rada toho vzdala, lebo pomaly je to hanba pre Maticu, že má takúto starú predsedníčku,” hovorí. Matica slovenská v Partizánskom má prevažnú väčšinu členov v staršom veku. ”Mladým sa nechce ísť do funkcie. Hovoria mi, že by to nedokázali.” Magdaléna Zuzulová bola okrem iného aj jednou z iniciátorov založenia Jednoty dôchodcov Slovenska v Partizánskom. Organizuje zájazdy a rekreácie pre seniorov, vybavuje autobusy. Kedy objavila v sebe tento organizačný talent? Vo svojich mladších rokoch nebola nikdy v žiadnom spolku, členkou Matice je od roku 1991, jej predsedníčkou desať rokov. ”Nebola som v spolkoch, ale všetko ma vždy zaujímalo. Všetko som sa snažila čítať, počúvať, do kina som chodila iba na žurnály, filmy po nich ma už nebavili a odišla som preč,” spomína si. Časť detstva prežila na južnom Slovensku, a preto sa dohovorí po maďarsky, v meštianke nasala do seba nemčinu. ”Hoci sa dohovorím aj inými jazykmi, moje srdce cíti po slovensky. Som Slovenka a myslela som si, že nájdem slovenské cítenie práve v Matici.” Doteraz recituje slovenských básnikov. ”Mám isté obľúbené básne, ktoré viem spamäti a prežívam ich.” Jej obľúbencami sú S. H. Vajanský a P. O. Hviezdoslav. Do Partizánskeho sa s manželom a deťmi prisťahovala v roku 1948. Zvláštnosťou je, že hoci takmer celá vtedajšia generácia je spätá s obuvníckym závodom, M. Zuzulová tu nikdy nepracovala. ”Ja som nebola zamestnaná vo fabrike, bola som domáca, a tak som veľa ľudí nepoznala. Doteraz som nikdy nebola vo fabrike, iba na vrátnici, keď som tam mužovi nechala knihy.” Doteraz viacerých ľudí pozná len z videnia, ale zdá sa, že nie je to veľkým hendikepom, ale naopak – motorom. ”Mala som dosť starostí s deťmi, venovala som sa im, učila sa zároveň s nimi nové veci. Potom prišli vnúčence a aj pravnúčence.” Keď sa vyviazala z rodinných povinností, nejaký ten rôčik uplynul, presnejšie, členkou MS sa stala až ako sedemdesiatročná. Zájazdy sú pre niektorých najväčším lákadlom pre vstup do spolku, či už MS alebo JDS. ”Niektorí sa len vypytujú, kedy pôjdeme na zájazd, kedy bude zábava.” V budúcnosti sa črtá aj stretnutie s prezidentom Ivanom Gašparovičom. ”Keď ho zvolili, napísala som mu list, že by sme mu radi zablahoželali. Dva týždne nič, až potom sa ozval jeho hovorca. Povedal mi, že držali v rukách môj list a prezident sa ich pýtal, ktorý z nich má také pekné písmo. Prijať nás však mohol len riaditeľ protokolu v záhrade, tam náš spevácky zbor aj zaspieval. Dúfam, že sa stretneme na dni otvorených dverí, ale musím dopredu vedieť, kedy to bude, lebo to musím všetko zorganizovať,” referuje s nadšením predsedníčka telom i dušou. Matica slovenská má asi 320 členov. ”Musím robiť všetko pre našich ľudí. Už sa mi aj hlásia do MS z okolitých dedín, lebo ich je málo na založenie základnej organizácie. Beriem každého, kto má záujem!”
