. A to tu teda ešte nebolo! Dvanásť dní trvala séria siedmich zápasov proti Prievidzi, ktorá sa takmer zapísala do Guinessovej knihy rekordov. V prvých šiestich zápasoch na oboch štadiónoch vždy vyhrali hostia. Až v siedmom to dokázal domáci celok. Kto absolvoval celú túto sériu a mal možnosť pohybovať sa medzi hráčmi, mohol vidieť, ako veľmi chcú urobiť radosť svojim fanúšikom. V play off každá prehra veľmi bolí, každé víťazstvo je, naopak, veľmi slastné. Topoľčianski hokejisti boli po prehrách zronení, ale vždy sa dokázali v krátkom čase skonsolidovať a postaviť na nohy. Hoci im postupne pre zranenia a tresty odpadali niektorí z bojovníkov, prichádzali noví, neskúsení, ale odhodlaní urobiť všetko pre úspech. To, i ďalšie veci zo zákulisia ich primäli ešte viac sa zoceliť. Hoci ani raz na zápasy neviedli, v tom najsprávnejšom okamihu dokázali súperov dostať na kolená. Na veľkú radosť fan klubu, ktorý pri nich stál vo všetkých zápasoch - či doma, či vonku - a aj vo chíľach, keď sa im nie vždy darilo podľa predstáv. Tento úspech, ktorý v klube ešte nepovažujú za konečný, určite nie je výsledkom náhody, ale cieľavedomej práce všetkých zložiek klubu - hráčov, trénerov i vedenia. Topoľčany sa v posledných rokoch zaradili medzi špičku I. ligy. Veľkú prácu odviedol za osem rokov pôsobenia pri seniorskom mužstve tréner Miloš Paulovič. Nikdy sa neuspokojil s dosiahnutým u seba ani u hráčov. Vždy od nich vyžadoval viac a viac, ale bol im zároveň aj príkladom, keď sa neustále vzdelával a popri množstve trénerských povinností pri viacerých družstvách klubu dokázal vyštudovať na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave aj najvyššiu trénerskú licenciu. Svoje poznatky potom preniesol do praxe, keď vytvoril víťazný kolektív, ktorý nestojí na veľkých menách a hviezdach, ale jeho hráčom, keďže až na pár výnimiek sú jeho odchovancami, bije „žochárske“ srdce. A to je tá hlavná devíza, za ktorú treba pochváliť aj nové predstavenstvo klubu, ktoré nešlo cestou získavania cudzích posíl, ako iné kluby! Po minuloročných voľbách sa prezident nezmenil. Vlastimil Chvojka zostal na svojom poste, ale vymenila sa časť členov predstavenstva, u ktorých vidieť činorodú prácu, ktorá sa odráža aj vo výsledkoch. Kto si spomína na ich programové heslo ÚSPECH, určite vie, čo bolo napísané pod písmenom C - cieľavedomou prácou s družstvami vo všetkých kategóriách zvyšovať kredit dosahovaných úspechov a do 3 - 5 rokov sa so seniormi prebojovať do najvyššej hokejovej súťaže! Tá možnosť je tu už po roku a Topoľčany ju nechcú len tak ľahko pustiť pomedzi prsty.