tóriu a jej pomocné vedy, je prísľub vydareného diela, resp. príbehu o ňom. P. Dvořák má z prenikania do historických dejov, ktoré sa odohrali na slovenskom území, očividnú pasiu. Vo svojom rozprávaní o tajomnom plató obkľúčenom príkrymi svahmi-valmi neďaleko pohronskej dediny Bíne, ktorým sa najnovšie zamestnáva, priblížil poslucháčom udalosti spred tisíc rokov. Je to vraj miesto, kde sa slovanský rod Poznanovcov stretával na úsvite kresťanstva na našom území s Arpádovcami a zdržiaval sa tam asi aj budúci uhorský kráľ svätý Štefan - zakladateľ uhorského štátu. Dvořák ako skúsený besedník má dar spájať súvislosti - o historických postavách, udalostiach, vlastných plánoch, kolegoch publicistoch či historikoch. Jemné pradivo svojej lekcie tká ako detektívku. Netají sa tým, že svoje knihy píše nie ako odborné materiály na „suché“ štúdium, ale na vzrušujúce čítanie. Prostredníctvom osôb a osobností predkladá historické fakty a nebráni sa ani nekonvenčným, netradicionalistickým interpretáciám niektorých udalostí. S človekom, akým je Pavel Dvořák, je radosť stretnúť sa na besede. Záujemcovia o dejiny sa v topoľčianskej knižnici dozvedeli všeličo o Svätoplukovi, Františkovi Rákoczym, Ľudovítovi Veľkom, ale aj o tom, že spisovateľa Dvořáka láka zo všetkých najviac príbeh Juraja Jánošíka. Možno budúca beseda v Tribečskej knižnici bude o terchovskom zbojníkovi, teda o knihe o ňom.
