m i radnici, že na jej príchod je radno byť pripravený. V sobotu ráno už iba ostrovčeky naplavenej zeminy a ľadové zrkadlo na školskom dvore ohlasovali, že sa voda v najnižšom bode Krušovskej ulice prevalila do pivníc panelákov, čo si ľudia v nich bývajúci za celých tridsať rokov nepamätajú. V piatok popoludní bol však na operačnom stredisku topoľčianskeho Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) riadny poplach a rovnako v operačnom centre mestskej polície. Predtým už žiadali pomoc starostovia a občania z Chrabrian, Horných Obdokoviec, Jacoviec i Veľkých Bedzian. Tam sa voda z polí tiež pobrala do dvorov. Topoľčianske ulice ohrozovala voda z asi 10 km2, na ktorých sa roztápala 20-centimetrová vrstva snehu, pričom jeden milimeter vodného stĺpca na jednom kilometri znamená milión litrov vody..., odborne ráta riaditeľ HaZZ v Topoľčanoch pplk. Ľubomír Gera. Zo siedmich mužov v službe odchádzajú niečo po 14. hodine štyria aj s čerpadlami k ohrozeným domom. Voda, ktorá si prerazila cestu najprv do hospodárskeho dvora niekoľkých firiem, vytvorila vo dvore Vestenických na Sladovníckej nevítané jazero s viac ako metrovou hĺbkou a odtiaľ sa vylievala cez cestu k panelovým domom oproti židovského cintorína. Preto začali čerpať u Vestenických. „Čerpať prívalovú vodu nemá zmysel,“ vyslovuje Ľ. Gera záchranársku poučku, „pretože sa vracia späť, a tak sme museli počkať, až sa jej hladina stabilizovala.“ Prívalovú vodu možno iba hatať, pripomína ďalšiu zásadu riaditeľ, ale na tom mieste nebolo v tej chvíli čím. Neboli vrecia ani piesok a príval bol mimoriadne masívny. Dramatické výzvy a vyhrážky do telefónu však sprevádzala aj duchaprítomnosť a zachranárska vynaliezavosť obyvateľov domov. Operatívne zareagovali správcovia domov, veľmi užitočnú koordinačnú aktivitu vyvíjal náčelník mestskej polície Ľudovít Duša a jeho muži, objavili sa domáce čerpadlá, hasiči niekde požičali ľuďom svoje hadice, tzv. DS-ka, staršie mobilné čerpadlo hasičského a záchranného zboru, pracovala až do svojho „zničenia“. Ukázalo sa, že v bytových domoch nie sú k dispozícii elektrické prípojky s napätím 380 V, ktoré potrebovali záchranárske čerpadlá, ale napokon aj túto komplikáciu dokázal elektrikár z TOMY odstrániť... Medzitým bolo treba evakuovať staršiu pani zo zaplaveného domu, bezvládneho muža i psíka, ktorý sa uchýlil na strechu svojej búdy. O pomoc volali aj na Malinovej ulici. Našťastie sa príval vody postupne zastavoval, profesionálni i neškolení záchranári sa mohli pokojnejšie venovať ratovaniu ohrozeného majetku. Napokon prišla úľava a s ňou nejedna výčitka. Tu na adresu mestského úradu, tam na adresu hasičov či vodárenskej spoločnosti. Niektoré zrejme oprávnené, iné laicky zjednodušujúce, vyvolané subjektívnym pocitom ohrozenia. Možno nie vždy dosť efektívne, ale pomáhať sa usilovali všetci, ktorí sú na to povolaní a za to platení. Prebudil sa aspoň čiastočne aj pocit susedskej spolupatričnosti. Dôležité je však posolstvo nepríjemnej udalosti, a nie je adresované iba topoľčianskym verejným činiteľom či občanom. Obecné, resp. mestské povodňové komisie nemôžu byť nejaké formálne zoznamy osôb, ale detailne informované a akcieschopné tímy, ktoré vedia, kde sú v ich obci rizikové miesta, kde sú technické prostriedky a pomôcky na záchranné práce a hlavne každý v nich vie, čo má v stave krízy robiť a kde je jeho miesto. Komisia a jej šéf musí byť koordinátorom profesionálnych i dobrovoľníckych zásahov a pomoci. A pravou rukou takejto komisie by mal byť obecný hasičský zbor. Mentorsky znejúce vety odborníkov možno síce pokladať za reakciu na výnimočnú situáciu, ale čo ak sa výnimočnosť pomaly mení na pravidlo?
