edostatočnú priepustnosť. Akú rolu v takejto situácii zohráva kanalizácia, sme sa opýtali vedúceho topoľčianskeho závodu Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti Ing. Milana Šútoru. "Ide o veľké nedorozumenie, úlohou metskej kanalizácie je odvádzať splaškovú, resp. dažďovú vodu. Na jej štandardné množsto je kanalizácia dimenzovaná. Voda, na ktorú sa v krátkom čase premení topiaci sa sneh, možno odviesť do vodných tokov len priekopami, odborne vybudovanými rigolmi, drenážou, resp. v tzv. delenej kanalizácii, na neštandarné situácie vybudovaným kanalizačným systémom," vysvetľuje M. Šútora vzťah svojej firmy k "veľkej" vode. "Voda z ciest, chodníkov a parkovísk ohrozuje normálne fungovanie čističiek odpadových vôd (ČOV), ktoré prevádzkujeme. Posypy - štrk a soľ - zabíjajú baktérie, ktoré v čovkách zbavujú použitú vodu biologických látok pred jej vypustením do rieky. Po takom nápore, aký sa objavil minulý týždeň, musíme čistiace bazény „oživovať“. Najprv dezinfikovať chlórovým vápnom a potom trvá tri aj štyri mesiace, než sa baktérie rozmnožia tak, aby sa naplno obnovila funkcia ČOV.“ Navyše po ústupe vody musia vodári vyviezť množstvo zachyteného štrku a piesku na skládky odpadu, za čo treba platiť správcom skládok odpadov. Skrátka, viniť mestskú kanalizáciu za zaplavené pivnice a dvory, nie je na mieste.