Teraz obec vyzerá tak trochu ako písmeno V, jedna vetva ide ku Kšinnej a druhá na Omastinú. K spojeniu častí došlo 1. januára 1961. Kým v šesťdesiatych rokoch mala Žitná 517 obyvateľov a Radiša 280, teraz tu žije dokopy iba 452 ľudí. Starosta obce Ľubomír Baško, ktorý sa ujal funkcie v roku 2003, povedal na margo úbytku obyvateľstva: ”Odkedy som vo funkcii, zomrelo 38 ľudí, čo je takmer jedna desatina a pribudlo len desať (z toho siedmi sa prisťahovali). Žije tu väčšinou prestarnuté obyvateľstvo, mladých máme málo. Kedysi spoločenský život na dedine obstarávali práve mladí, ktorí boli organizovaní v rôznych spolkoch a organizáciách.” Hoci každoročne viac obyvateľov ubudne ako pribudne, funguje tu materská škola, ktorú navštevuje desať až dvanásť detí. ”Radi by sme udržali škôlku čo najdlhšie, keď zmizne aj tento najnižší stupienok školstva, zmizne aj kultúra obce.” Do roku 1981 tu fungoval aj prvý stupeň základnej školy, ale postihol ho zákonitý zánik v súvislosti s vybudovaním ZŠ v Uhrovci. Budova starej školy sa využila na ďalšie verejno-prospešné ciele, vznikla tu pošta. Chotár dediny je rozložený v pomerne úzkom údolí, ktoré tvorí naplavenina Žitnianskeho potoka a potoka Radiša. Dedina v podstate netrpí záplavami, lebo voda z vrchov stačí stiecť do koryta. ”Keď sa ma pýtali z krízového štábu, povedal som im: Čo príroda pokazí, to aj napraví. Dokazuje to skutočnosť, keď sa sneh začal rýchlo topiť, ale teraz je spln a opäť primrzlo,” hovorí Ľ. Baško a hoci na horách bolo aj meter snehu, jarných záplav sa veľmi neobáva. Pripúšťa však, že istý dopad na stúpajúcu hladinu môže mať aj zvýšený výrub lesov súkromnými podnikateľmi. Lesné pozemky sú v katastri Žitnej-Radiše zastúpené hojne. Obecné zastupiteľstvo sa rozhodlo vo veci miestnych daní a poplatkov zvýšiť práve daň z lesného pozemku. ”Už minulý rok sme zvyšovali dane, a tak sme teraz nechceli robiť veľký nápor. Vieme, aké máme zloženie obyvateľstva. Nie je problém dane vyrubiť, ale aby nám ich boli ľudia schopní zaplatiť.” Ako problematická sa napokon ukázala daň z lesného pozemku pre právnicke osoby. Veľké podnikateľské subjekty sa nezmierili so zvýšením koeficientu z 0,25 na 0,32 a dali si pôdu prehodnotiť. ”Peniaze, s ktorými sme počítali (asi 40 – 50 tisíc) nám chýbajú. Prežijeme a na budúci rok uvidíme...,” odkazuje starosta. Pozemky sú Achilovou pätou aj v tejto dedine. V minulom období sa síce postavili v obci veľmi dôležité budovy, ako sú kultúrny dom, požiarna zbrojnica, dom smútku, ale podľa starostu sa nemyslelo na zadné dvierka. Veľkým problémom je nevysporiadanie majetku. Do konca tohto roka sa bude pracovať na Registri obnovenej evidencie pôdy. Priority obce a základné smerovanie by mal určovať dokumenty ako Územný plán obce a Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ale zatiaľ pre Žitnú-Radišu neexistuje, riešenie sa snaží obec nájsť spoločne s okolitými dedinami v rámci mikroregiónu. Bez Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja nie je v súčasnosti možná takmer nijaká väčšia investičná akcia. Miestne komunikácie, ktoré majú asi dvojkilometrovú dĺžku, nie sú práve v najlepšom stave, ale oprave bránia práve spomínané majetkovo-právne vzťahy. Opravu by potrebovali vlastne všetky obecné budovy. Na kultúrnom dome, ktorý je spojený s obecným úradom, sa opravujú a natierajú okná, ale na kompletnú rekonštrukciu by potrebovali podľa odhadu starostu 150 až 200 tisíc korún. Drevené parkety a rovná strecha sú skúšané už niekoľko desaťročí. Do budúcich plánov zaraďujú aj opravu vodovodu, chodníkov, strechy na materskej škole a dvoch cintorínov. Výstavba kanalizácie sa zahrnula do plánu rozvoja celého Trenčianskeho kraja, ale nakoniec z dobrého úmyslu zišlo. Veľa práce urobia nezamestnaní zaradení do aktivačných prác. Vďaka pomoci Európskeho sociálneho fondu sa pre aktivačných pracovníkov chystajú zakúpiť aj novú kosačku. ”Ďakujem za to, že sa ich nazbieralo aspoň 13, lebo keby mala obec platiť za všetko čo robia, bolo by to veľkou záťažou. Na dedine je vždy mnoho práce, kedysi ju robili brigádnici, ale teraz na brigády nemá kto chodiť,” skonštatoval starosta a znova pripomenul, že obyvateľstvo už nie je najmladšie, mladých je málo a ešte k tomu nie sú organizovaní.
Autor: ab