kých sa mohlo bližšie zoznámiť s knihami vydavateľstva Fantázia, alebo s ďalšími podrobnosťami okolo tohto žánru literatúry. Con (z anglického convention – stretnutie, zhromaždenie) v Malých Bieliciach bol dosť civilný, ľudí v maskách, tak ako na veľkých conoch, nebolo vidieť, zasvätení ľudia využili komorné stretnutie v hvezdárni aj na pozorovanie hviezdnej oblohy z kupoly. Miloš Ferko, redaktor časopisu Fantázia, si pripravil pre scifistov prednášku o sci-fi 70. a 80. rokov, a tak predstavil v novom svetle známych spisovateľov ako sú Peter Glocko, Anton Hykish, alebo Ján Fekete. Tohto znalca sme vyspovedali o jeho ”srdcovke”. Čo je to vlastne sci-fi? Ťažká otázka. Vedecká fantastika by sa asi dala definovať ako literatúra, v ktorej je niečo inak a to niečo inak je fantastickým ozvláštnením. Je to prvok, ktorý je vnesený do prostredia, ale je nereálny, pričom je zdôvodňovaný, tak ako keby jeho existencia bola možná. Napríklad v Čapkovej hre RUR sú roboti, ktorí v tom období neexistovali, ale Čapek s nimi narábal akoby existovali a zároveň osvetľuje aj to, že boli vyvinutí na základe logických a vedeckých princípov. Logické vysvetlenie je dôležité, bez neho už nejde o vedeckú fantastiku, ale o ďalší podtyp – fantasy literatúru. Čo pre vás osobne znamená sci-fi? Najdôležitejšia je na nej možnosť objavovať veci, ktoré v realite nie sú, a tak vlastne je to aj nový spôsob nazerania sveta celkove. Pre mňa sú favoritmi Stanislaw Lem a bratia Strugackí. Napríklad v knižke bratov Strugackých sa hovorí o možnosti a nemožnosti komunikácie. Chlapca vychovávajú mimozemšťania, a tak nemôže komunikovať s ľuďmi, nedokáže byť ani spojovacím mostíkom medzi pozemšťanmi a mimozemšťanmi. Vedecká fantastika poskytuje možnosť položiť si otázku a nasvietiť si ju z takého zorného uhla, ako by to za normálnych okolností nebolo možné, možno aj za cenu bizarných rekvizít. Sci-fi je ešte stále okrajovým žánrom, ale pri pohľade na toto komorné stretnutie sa priam ponúka otázka, či scifisti stoja o to, aby sa to zmenilo? Ja by som o to stál, preto aj robím prednášky. Sú tu však aj ľudia, ktorí sú radi, že je tu úzky, uzatvorený kruh ľudí, ktorí si čítajú svoje príspevky jeden pre druhého. Otázka ale stojí aj tak, či bude sci-fi okrajovým žánrom. Nebude. Trendy v modernej fantastike vedú k zbližovaniu s hlavným prúdom literatúry a skôr či neskôr k tomu dôjde aj na Slovensku. Slovenská sci-fi je momentálne v takej fáze a akej bola americká fantastika v 50. rokoch. Fantastika nebude okrajovou záležitosťou, ale možno potom sa stratí jej špecifickosť. Prvky fantastiky sú aj v dielach autorov, ktorí sa tak vôbec neoznačujú. Kafkova Premena je fantastikou, ale nikto Kafku nezaraďuje k autorom malých zelených mužíčkov. Prečo je u priaznivcov sci-fi taká veľká potreba stretávania? Myslím si, že fanúšik tak chce manifestovať svoju odlišnosť od okolia. Ja som začal čítať sci-fi v 15 – 16 rokoch, ale zaujalo ma to v okamihu, keď mi to otec zakázal. Sci-fi hnutie je o tom, že tu sa môžu ľudia správať inak, uvoľnene. Vedia, že si to v tomto úzkom kruhu môžu dovoliť. Človek si vyberá aktivitu podľa svojho zamerania. Extrovertní ľudia si vyberú väčšinovú aktivitu, lebo sa im páči pohybovať sa vo veľkom kolektíve, kde ustavične do niekoho narážajú. Introverti si možno viac vyberajú menšinové aktivity. Nie je takéto uzatváranie sa do malej komunity zatváraním očí pred realitou? Samozrejme, že áno, aspoň u mňa. Možno, že v živote som nevidel telev ízne noviny, ale ja si takto vystačím. U niektorých je to však pokus o rozšírenie dimenzie reality.
