Dejiny sporu o dátum Veľkej noci

Veľká noc - vzkriesenie Ježiša Krista - je najstarším a najväčším sviatkom celého kresťanského liturgického kalendára. Nazýva sa aj Pascha. Toto slovo pochádza z hebrejského pesach - prechod. Je to zároveň aj druhý najväčší sviatok židov po Dni zmierenia

- Yom Kippure. Väčšina kresťanov slávi Veľkú noc už viac ako 1 900 rokov v nedeľu po Pasche. Niektoré cirkvi však považujú za dátum Veľkej noci deň začiatku Paschy. Napriek rozdielnym dátumom Kristovej smrti u evanjelistov Matúša, Lukáša a Marka a u evanjelistu Jána, sa súčasná biblistika zhoduje na väčšej dátumovej presnosti u Jána. Podľa neho zomrel Ježiš v piatok, niekoľko hodín pred začiatkom sviatku Paschy. Podľa toho sa za dátum Ježišovej smrti určil piatok 7. apríla roku 30. Dátum Paschy sa odvodzuje z mesačného kalendára od prvého jarného splnu mesiaca. Spoločenstvá, ktoré sa riadili začiatkom Paschy, sa v ranej cirkvi nazývali quattuordecimani, tie, ktoré sa riadili nedeľným termínom, dominicali. Dišputa prvých kresťanov o termíne Veľkej noci svedčí o tom, že už pri prvej veľkej schizme kresťanstva, ktorá vošla do dejín Cirkvi ako „veľkonočný spor“, išlo o otázku, ako blízko či ďaleko má byť kresťanstvo od židovstva. Pápež Viktor I. chcel okolo roku 200 presadiť jednotné datovanie pre celú cirkev. Preto nariadil, aby sa v jednotlivých provinciách uskutočnili synody. Na nich sa väčšina vyslovila za prax dominicali. Rozhodný protest však prišiel z Malej Ázie. Pápež žiadal podriadenie sa, pričom hrozil vylúčením z cirkvi. Zožal však za to ostrú kritiku - medziiným aj od vysoko váženého cirkevného otca Ireneja z Lyonu. Quattuordecimanská menšina tak mohla ostať verná svojmu zvyku po celé tretie storočie. Nedeľný termín sa začal opäť presadzovať až na synode v Arles v roku 314 a Nicejský koncil roku 325 nakoniec quattuordecimanistov vylúčil z cirkevného spoločenstva. Až na tomto koncile bolo definitívne prijaté nariadenie, že sviatok Veľkej noci sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Tento sviatok teda môže pripadnúť na jednu z nedieľ medzi 22. marcom a 25. aprílom. Podľa týchto pravidiel sa určuje termín Veľkej noci dodnes. Spor o správny termín Veľkej noci však stále pretrvával. Komunity sa totiž nedokázali zjednotiť na pravom termíne jarného splnu mesiaca. Bol nedeľný spln 21. marca v roku 387 ešte zimný spln, alebo už jarný? V Ríme sa slávila Veľká noc 21. marca, v Alexandrii však až 25. apríla. Trvalo ďalších 140 rokov, kým sa Rimania a Alexandrijčania dokázali zjednotiť na spoločnom termíne. V roku 525 požiadal pápež Ján I. mnícha Dionýza Exigua o radu v tejto záležitosti. Ten vytvoril tabuľku slávenia Veľkej noci pre nasledujúce desaťročia. Jej prijatím bol „veľkonočný spor“ ukončený. Tisíc rokov, až do reformy kalendára pápežom Gregorom v roku 1582, existoval jeden termín Veľkej noci pre celú cirkev. V modernej dobe už boli viaceré pokusy stanoviť Veľkonočnú nedeľu na jednu konkrétnu nedeľu. Roku 1897 sa v tejto veci obrátili na pápeža astronómovia a roku 1931 aj Spoločenstvo národov. Druhý vatikánsky koncil sa zaoberal touto záležitosťou a roku 1963 vyjadril ochotu stanoviť Veľkú noc na určitú nedeľu v gregoriánskom kalendári - ak s tým budú súhlasiť všetci, aj oddelené východné cirkvi. Pápež Pavol VI. sa potom chopil iniciatívy a navrhol od roku 1977 - keď sa všetky termíny Veľkej noci časovo zhodovali - stanoviť Veľkú noc na druhú nedeľu v apríli. Ekumenický patriarchát v Carihrade však signalizoval „závažný pastoračný problém“, ktorý treba dlhšiu dobu skúmať. Definitívne „nie“ prišlo roku 1982 od kláštorného spoločenstva na vrchu Athos. Naposledy sa o termíne Veľkej noci hovorilo pri veľkom miléniovom stretnutí všetkých hláv pravoslávnych cirk ví v decembri 2000 v Carihrade.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Topoľčany

Komerčné články

  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  2. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  4. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike?
  5. Dobrovoľníci, prihláste sa na Týždeň dobrovoľníctva
  6. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu?
  7. Green Corner: zelené bývanie blízko centra s prvou splátkou 10 %
  8. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky
  1. Jednoduché farebné premeny do bytu aj záhrady
  2. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii
  3. Zlatý sen vo vzduchu
  4. Sapara a Nagy povzbudzovali malých futbalistov a futbalistky
  5. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  6. Pozvánka, ktorá sa neodmieta: oslávte 25 rokov s Kauflandom
  7. Kaufland oslavuje 25 rokov a tvorí pilier slovenskej ekonomiky
  8. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia
  1. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 8 045
  2. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 5 642
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 5 557
  4. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu? 5 527
  5. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii 4 201
  6. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 2 900
  7. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry 2 874
  8. Slováci posielajú na MS mladíkov. Kedy hrajú a kde ich sledovať? 2 219
  1. Zuza Fialová: Prečo potrebujeme prepísať históriu
  2. Štefan Šturdzík: Igor v Kyjeve.
  3. Viktor Pamula: Tvorí sa nová Európa
  4. Eva Gallova: Pred koncom vojny nemecké velenie vybralo 23 budovy, ktoré zničia v Banskej Bystrici na námestí a priľahlých uliciach
  5. Anton Kaiser: Medzinárodná fotografická výstava
  6. Timotej Opálek: Arcade Fire - Pink Elephant
  7. Eva Bachletová: Pre mamy
  8. Milan Buno: Čo keby ste si vybrali inak? Ako by potom vyzeral váš život? | 7 knižných tipov
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 541
  2. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 23 968
  3. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 576
  4. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 12 989
  5. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 10 827
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 387
  7. Ján Chomík: Liek na nespavosť 8 050
  8. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 6 559
  1. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  2. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  3. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  4. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  5. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
  6. Tupou Ceruzou: Dobre bude
  7. Post Bellum SK: Hlasy pamätníkov: Nedopusťme návrat vojny!
  8. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Zuza Fialová: Prečo potrebujeme prepísať históriu
  2. Štefan Šturdzík: Igor v Kyjeve.
  3. Viktor Pamula: Tvorí sa nová Európa
  4. Eva Gallova: Pred koncom vojny nemecké velenie vybralo 23 budovy, ktoré zničia v Banskej Bystrici na námestí a priľahlých uliciach
  5. Anton Kaiser: Medzinárodná fotografická výstava
  6. Timotej Opálek: Arcade Fire - Pink Elephant
  7. Eva Bachletová: Pre mamy
  8. Milan Buno: Čo keby ste si vybrali inak? Ako by potom vyzeral váš život? | 7 knižných tipov
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 541
  2. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 23 968
  3. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 576
  4. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 12 989
  5. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 10 827
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 387
  7. Ján Chomík: Liek na nespavosť 8 050
  8. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 6 559
  1. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  2. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  3. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  4. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  5. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
  6. Tupou Ceruzou: Dobre bude
  7. Post Bellum SK: Hlasy pamätníkov: Nedopusťme návrat vojny!
  8. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu