Zbrane v rukách desaťročných detí

V utorok pred Veľkou nocou však zažil šok, zmizli mu zbrane. Prišiel o guľovú zbraň s puškohľadom, dvojhlavňovú brokovnicu, tri puškohľady a asi tridsať guľových nábojov. Vznikla mu škoda za takmer 38-tisíc korún. V zármutku si začal spomínať na udalosti minútu po minúte, ale takéto odhalenie páchateľa nečakal nikto! Všedný deň Odišiel s kolegom z domu asi o pol štvrtej, chystali sa píliť drevo. Pamätá si ešte, ako si pred vchodom obul staršie topánky, zamkol vchodové dvere a cez byt prešiel do garáže, kde si odložil kľúče na stolík a potom zamkol aj garáž. Pochybil však, garáž nemala dobrý zámok, otočil kľúčom iba raz. Nič nenasvedčovalo tomu, že by si jeho domácnosť vytipoval nejaký zlodej, pred domom sa hrali deti. Keď sa vrátil niečo po šiestej hodine, bola doma už aj manželka. Privítala ho doma so slovami: ”Jožo, čo si tu vyvádzal?” Niečo nebolo v poriadku, možno tu bol niekto nepovolaný. Zablatená veranda a chodba vystrašila už naozaj oboch. ”Hneď som bežal hore do obývačky skontrolovať, či sú v poriadku zbrane, otvoril som skriňu... bol to hrozný pohľad. Bola prázdna,” rozpamätal sa Jozef Záhumenský. Skriňa zívala prázdnotou, len hlaveň z malorážky, ktorú majiteľ rozobral, zostala nepovšimnutá. Privolaná polícia dokumentovala miesto činu niekoľko hodín, ale pomaly sa Jozef už aj rozlúčil so svojím arzenálom. Náhodný objav? Druhý deň sa však všetko vysvetlilo. Pri dome sa pristavil biely Favorit a z neho vystúpili Skačanci s tým, že sa náhodou našli jeho zbrane. Pravda však bola iná. ”Prišli za mnou s verziou, že dvaja chlapci našli za dedinou v zeline moje zbrane.” Polícia, ktorej by sa najradšej ”dobrodinci” vyhli, sa však začala zaujímať o detaily. Pritlačili aj na dvoch desaťročných kamarátov Michala a Martina, údajných nálezcov. ”Policajti ich začali spovedať. Zapálil som si cigaretu, zrazu povedal Michal: my sme to ukradli. Cigaretu som hodil o zem a myslel som si, že padnem na zadok.” Desaťročné deti, štvrtáci na základnej škole, sa zrazu stali páchateľmi. Aké mohli byť ich motívy? Z domu zmizli aj sladkosti, čokoládové kraslice a figúrky, už pripravené pre vnukov na Veľkú noc. To bol možno hlavný cieľ ich lupu. Nepovšimnuté nechali aj zlaté prstene odložené v obývačke na stolíku, alebo dýky uložené pri strelive, hotovosť bola v poriadku. Zvláštny výber lupu však na začiatku nič nenaznačoval, aj keď teraz je to jasné. Chlapci sa priznali, že do domu vnikli asi o štvrtej hodine. Jeden z nich – Michal býva dokonca na rovnakej ulici ako obeť, iba druhý dom od Zahumenských. ”Určite si ma vytipovali, lebo dom je často prázdny, chodím na zmeny do práce. Museli ma špehovať,” súdi Jozef. Pravdou je, že chlapci trávili spolu veľa voľných chvíľ, boli predsa chrípkové prázdniny. Kariéra zlodejov V dedine však nekoluje o chlapcoch najlepšia mienka. Zrazu sa zistilo, že toho majú za ušami viacej. Tu sa niekto priznal, že asi majú na svedomí ukradnuté sladkosti, ďalší hovorí o zmiznutých peniazoch, práve keď sa pri dome hrali títo chlapci. Už v treťom ročníku si títo synovia zo sociálne slabších rodín pripísali na svoje konto prvý známy lup. O ich kúskoch však Jozef nevedel, a už vôbec nie, že zlodejské chúťky má aj jeho desaťročný sused. ”Chlapcova mama je vdova, ešte pred tromi týždňami som jej pílil drevo. Človek pomôže, keď môže, a on mi toto urobil. Toto je bohovská spravodlivosť!” hromží, ale zároveň ľutuje, že skriňu so zbraňami lepšie nezabezpečil. Skriňa v obývačke bola síce zamknutá, ale kľúč nebol vôbec problém nájsť, ležal na skrini. Pedantne vyčistené zbrane sa vrátili majiteľovi celé zašpinené, chlapci ich nešetrne ťahali po poli. ”Keď prídem z hory, hneď zbraň vyčistím a dám ju do skrine. Nemal som ju v ruke od polovice januára.” Vyčistená hlaveň teda prezradila, že padli dokonca výstrely. Náboje chlapci ani nevedeli hneď vrátiť polícii, lebo si už nepamätali presne, kde ich schovali. Aký trest? Mladí vinníci majú šťastie, že nikoho nezranili. Keby takýto čin spáchali dospelé osoby, polícia by ich obvinila z trestného činu krádeže a nedovoleného ozbrojovania. Trest by mohol byť v maximálnej výške až päť rokov, ako maloleté osoby však nemajú trestnú zodpovednosť, a preto bolo trestné stíhanie zastavené. V takýchto prípadoch sa nariaďuje ochranná výchova. ”Do polepšovne ho nedám, ja si ho už ustrážim,” vyjadrila sa o svojom synovi matka Michala, ktorá má ešte ďalšie tri nedospelé deti. Zároveň dodala, že jej syna musel na čin naviesť Martin, veď jej syn nikdy nedržal v rukách zbraň, ale Martin podľa nej áno. Zaujímavosťou je, že kamarátkami sú aj rovnako staré dcéry oboch nešťastných matiek. Martinova matka tiež poprela vinu syna, samozrejme, odvolávala sa na druhého chlapca. Na ťahu je aj škola. Keď sa oboznámi s policajnou správou, predvolá si obe matky. ”Ešte pochopím, že zobrali tie čokolády, ale zbrane... Stále som z toho mimo,” krúti neveriacky hlavou Jozef Záhumenský. ”Treba s nimi niečo robiť. Keď odmalička kradnú, čo budú robiť v dospelosti? Strieľať ľudí? Keď im dajú dvojky zo správania, to je akoby nič.” (ab)