vala vlani viac obilia, než potrebuje. Finančná podpora poľnohospodárskej výroby si paradoxne vynucuje finančnú podporu aj pri zužitkovávaní jej výsledkov. Tá má podobu čiastočného financovania prepravy obilia do námorných prístavov, z ktorých sa ďalej distribuuje do Afriky a Ázie. Európska únia vypísala grantovú schému, podľa ktorej podporí každú takto predanú tonu obilia štyrmi eurami. Rakúski obchodníci už niekoľko mesiacov vozia svoju nadprodukciu do prístavov na juhu Európy, českí zase do Nemecka, maďarskí po Dunaji do rumunských prístavov. Podmienkou pridelenia grantu je, aby ten, kto sa uchádza o podporu, napríklad slovenská Pôdohospodárska platobná agentúra, ponúkol minimálne 80-tisíc ton jednej komodity, čo zatiaľ robí v slovenských pomeroch ťažkosti, lebo agentúra nemá na nakupovanie od výrobcov dostatok peňazí. Navyše 4 eurá sú málo na prepravu obilia do vzdialených prístavov. Bolo by treba asi šesťkrát toľko. Komplikovanú siuáciu treba riešiť doma. "Asi 100-tisíc ton nakúpi štát ako obmenu štátnych hmotných rezerv," vysvetľuje Jozef Urminský, predseda Združenia pestovateľov obilia v SR a predseda PPD Prašice, "o ostatné sa musíme postarať sami. Musíme urobiť inventúry a revízie skladových kapacít v krajine, ktoré sa viac rokov nepoužívali. Nie je však logické, aby Štátne hmotné rezervy robili obmenu zásob v roku 2005, keď tak mohli konať vlani, keď nebolo obilia. Problém nadprodukcie musí riešiť štát systémovo v spolupráci s farmármi naozaj ihneď a prijať také rozhodnutia, ktorú už budú brať do úvahy aj tohtoročnú úrodu," dodáva jeden z najkompetentnejších spomedzi pestovateľov obilia. Prašické družstvo takto získalo možnosť uskladniť svoje obilie pre PPA v Žiline. Rozhodujúca časť z neho pôjde do mlynov. V Chynoranoch sa spoľahli predovšetkým na zmluvné dohody s odberateľmi, ale vývoj na trhu aj im skomplikoval situáciu. Ekonóm Ivan Šmatlák nás informoval, že v skladoch majú ešte asi desatinu úrody, ktorú by potrebovali predať. Predseda družstva v Horných Obdokovciach Anton Tóth má ľahkú myseľ, pokiaľ ide o obilie. Všetko predali už do konca minulého roka, a tak skladujú už len to, ktoré je určené na vlastnú spotrebu, na kŕmenie zvierat. V Nitrianskej Blatnici hladko predali sladovnícky jačmeň, ktorý putoval z družstevných skladov rovno do hurbanovskej sladovne. "Pšenicu, asi polovicu množstva určeného na predaj, máme vo verejných skladoch," povedal pre Dnešok Eduard Balážik, firemný ekonóm, "rokujeme s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou SR o možnosti predať obilie na tretie trhy prostredníctvom EÚ." Pestovatelia zvolili rozdielne obchodné stratégie. Je jasné, že prevaha ponuky tlačí cenu dole. Ak sa vlani v takomto čase predávala tona pšenice za 5 500 Sk, dnes je cena pod štyrmi tisícami.V tejto situácii sa pestovatelia tiež zaoberajú úvahami o tzv. úhorovaní, teda vyčlenení asi desatiny osevných plôch na pestovanie plodín, ktoré nevstupujú do potravinového reťazca: repky olejnej na bionaftu, pšenice na lieh, ľanu a pod. Táto alternatíva má však svoje pravidlá a vymedzenia, ktoré sa zatiaľ v nových členských krajinách neuplatňovali. Tu je opäť na ťahu vláda ako koordinátor činnosti a postupu podnikateľskej sféry. To všetko sú témy a starosti, pred ktoré postavila roľníkov vlaňajšia mimoriadne dobrá úroda nielen obilia. Lenže zároveň treba myslieť na budúcu úrodu, o ktorej odborníci hovoria, že sa ukazuje tiež sľubná. Bude teda lacnejší chlieb, budú lacnejšie ostatné potraviny?, derie sa spotrebiteľovi na jazyk otázka. Budú i nebudú. Ak sa naše hospodárstvo i ostatné stránky nášho života čoraz väčšmi prispôsobujú a prepájajú s pomermi panujúcimi v európskej únii, musíme rátať s tým, že aj cenová, a verme, že aj platová úroveň v našej krajine sa bude skôr zvyšovať, teda približovať sa k "európskej", než znižovať. Na druhej strane sa už definitívne panujúca prevaha ponuky nad dopytom po potravinách prejavuje v sezónnych poklesoch a dlhodobejšej relatívnej stabilite cien.
Autor: Vladimír Štefanovič
