Článok pokračuje pod video reklamou
Obec má v majetku veľa nehnuteľností, niektoré prenajali, ale kultúrne domy, domy smútku (v Radošine aj v Bzinciach) a obecný úrad udržiavajú s pomocou nezamestnaných aktivačných pracovníkov. V súčasnosti venujú veľkú pozornosť šiestej etape kanalizácie. Starosta verí, že s finančnou podporou ministerstva životného prostredia sa im tento rok podarí zrealizovať aj siedmu etapu. Na úplné dokončenie kanalizácie potom zostanú ešte dve etapy, ale vraj všetko závisí od finančných prostriedkov. „Máme tiež spracované projekty do fondov EÚ. Žiadame financie na rekonštrukciu budov základnej a materskej školy, ich stavebné prepojenie, odkanalizovanie, výmenu okien, podláh atď. Keďže si škola pripomenie 40. výročie existencie, pridelenie prostriedkov a úspech projektu by bol pekným darčekom. Ďalším projektom je budova zdravotného strediska, pretože tu máme dvoch všeobecných lekárov, stomatológa, gynekologičku a sú schopní dôkladne sa starať o zdravie občanov zo širokého okolia. Aj lekáreň v Radošine je zásobovaná na veľmi vysokej úrovni a nie je výnimkou, že si k nám chodia kupovať lieky ľudia z Veľkých Ripnian, a dokonca aj z Piešťan. Postarať by sme sa chceli tiež o obecné komunikácie. Aj na ich rekonštrukciu máme vypracovaný projekt na 100 miliónov korún,“ dodáva starosta. Keďže Radošina je atraktívnou obcou s vynikajúcou polohou i službami, zaujímalo nás, či sa môžu ľudia zaujímať o individuálnu výstavbu. „Pozemkami na individuálnu výstavbu obec nedisponuje. Máme však pripravenú štúdiu na zástavbu piatich stavebných pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve biskupského úradu v Nitre. Všetko je v štádiu príprav a dobudovávania inžinierskych sietí. Potom by malo nasledovať územné rozhodnutie a majetkovoprávne vysporiadanie s cirkvou. Podľa vyjadrenia vlastníka tieto pozemky si budú môcť kúpiť záujemcovia priamo od neho. Cena pozemku zostáva však pre mňa zatiaľ veľkou neznámou. Máme však v dedine aj priestory medzi domami, ktoré si občania držia vo vlastníctve, nehovoriac už o prestarnutých domoch, ktorých je u nás neúrekom. Tieto by potrebovali opraviť, čo by skrášlilo najmä strednú časť obce, ktorú voláme stará Radošina.“ V Radošine sa pasujú s problémom ochranného pásma vodného zdroja Hlavina, na ktorý je napojených deväť obcí na skupinový vodovod a ďalšie tri obce sa napájajú. „Každý starosta sa voľbou z večera do rána stáva v obci aj najväčším ochrancom životného prostredia, a to nie je ešte aj dnes niektorým občanom a podnikateľom po chuti,“ podotkol starosta. Ochranné pásmo sa môže vnímať aj ako istý druh obmedzenia. „Nikto, kto si pred 15 – 20 rokmi postavil rodinný dom v časti Radošiny, ktorá je vyhlásená za ochranné pásmo, ani len netušil, ako jedno rozhodnutie obmedzí jeho život. Verím však, že aj tu sa dopracujeme k lepším výsledkom.“ Podľa starostu Františka Šugru má Radošina bohatstvo, ktoré by jej mohol závidieť celý svet. Výdatný vodný zdroj pitnej vody v obci, pekné lesy a tiež šikovných ľudí, ktorí tu žijú. „To je dedičstvo, ktoré sa nedá prehliadnuť,“ dodáva. Radošina je súčasťou mikroregiónu Pod Marhátom. V Bzinciach sa môžu pochváliť raritou – bocianom, ktorý sa sem vracia každý rok. Má tu svoje hniezdo, a aj keď sa vyskytli drobné problémy s jeho premiestnením, problém sa vyriešil a bocian je, zdá sa, tiež spokojný. O kultúru v Radošine sa stará divadelný súbor Hlavina. V obci má sídlo Komunita Kráľovnej pokoja i domov dôchodcov. Aj napriek problémom tu stále funguje kino. Aktívne tu pôsobia hasiči (mladí i ženy), dve poľovné združenia, včelári, futbalisti a Únia žien. V dedine vychádza dvojmesačník Radošinské noviny, ktorý informuje o najnovších udalostiach v obci. „Veľmi si vážim akúkoľvek pomoc od obyvateľov Radošiny i Bziniec počas môjho už 11-ročného starostovania. A nesmiem zabudnúť ani na tých, ktorí písali históriu obce, a bolo to aj v časoch, ktoré neboli vždy najpriaznivejšie.“
