Na konci stredoveku predstavovali Rajčany stredne veľkú dedinu, v ktorej stálo okolo 20 až 25 obývaných sedliackych domov, kostol s farou a jednokolesový mlyn na Hydine. Rajčany spájala s okolitými mestami a obcami kráľovská cesta, po ktorej viedla aj poštová hradská z Bratislavy cez Ružomberok do Prešova. Po kráľovskej hradskej sa premiestňovalo vojsko, ktoré sa stalo v priebehu 19. storočia nositeľom nákazy, obávanej choroby, nazývanej cholera. V roku 1831 ochorelo 16 a zomrelo 12 (podľa údajov v matrike 15) Rajčancov. Prvou obeťou sa stal 4. septembra 46-ročný mlynár, poslednou 3. novembra 62-ročná želiarka. Najhorší priebeh mala cholera v Rajčanoch a okolí v roku 1866, keď ochorelo 39 a zomrelo až 25 ľudí. Veľa škôd na majetku a životoch obyvateľov spôsobovali časté požiare, ktorým bolo veľmi ťažké zabrániť, pretože domy pokrýval šindeľ alebo slama a vo vnútri sa nachádzali otvorené ohniská. Veľkým medzníkom moderných dejín Rajčian sa stal rok 1950. V tom roku (29. apríla) bola obec slávnostne napojená na elektrický prúd. Postupne sa rozbiehala výstavba a skrášľovanie obce. V roku 1957 boli v budove bývalého kaštieľa adaptované tri miestnosti na kultúrnu sálu.
