Spolu s Dubnicou a finalistami extraligy zo Zvolena a bratislavského Slovana patrili k štvorici mužstiev, ktoré pútali najdlhšie pozornosť hokejového fanúšika. S trochou nadsadenia by sa dalo povedať, že v závere sezóny viac ako Trenčín, Košice či iné hokejové veľkokluby pod Tatrami. Za posledný mesiac sa Žochári objavili v médiách, a najmä v televíznych šotoch všetkých štyroch celoštátnych televízií viackrát, ako za doterajších 73 rokov organizovaného hokeja v tomto meste dohromady. Celé Slovensko muselo zaznamenať, že hokej v Topoľčanoch už nezviditeľňujú len reprezentanti a odchovanci v extraligových kluboch!
Bola to podľa umiestnenia nielen najúspešnejšia sezóna seniorov v histórii klubu, ale aj najdlhšia, veď sa hralo do polovice apríla! Od prvého majstrovského zápasu 7. septembra do posledného 13. apríla uplynulo viac ako sedem mesiacov. Hráči v žlto-čiernych klubových dresoch v nej zohrali neuveriteľných 66 (!) majstrovských zápasov a to je viac, ako ich malo sedem extraligových profesionálnych mužstiev! Kým 44 duelov v základnej časti odohrali za 157 dní, ďalších 22 vo vyraďovacích sériách, čo je presná polovica základnej časti, iba za 57 dní! Aj tu niekde možno hľadať príčiny slabšieho záveru baráže proti Dubnici.
Topoľčany už druhým miestom v základnej časti naznačili, že budú patriť k prvoligovej špičke a v psychicky i fyzicky náročnom play off ho dokázali obhájiť! A nebyť maródky, ktorá skolila mužstvo vo finále, zrejme by ho boli aj zlepšili. Topoľčany boli jediným klubom, ktoré odohrali celú sezónu so stabilným kádrom bez výraznejších zmien.
V baráži o extraligu potom narobili súperovi viac starostí, ako si ten dokázal pripustiť. Aj ich tréner Jozef Zavadil po skončení súbojov povedal, že nečakal takú dlhú sériu. Po treťom súboji, keď Žochári viedli 2:1 na zápasy, bolo na Dubničanoch vidieť poriadnu nervozitu a obavu o účasť v najvyššej súťaži. Zlomový v celej sérii bol štvrtý zápas, keď Topoľčany nevyužili prevahu a napokon prehrali. V záverečných dvoch zápasoch už potom podľa slov trénera Pauloviča nedokázali nájsť fyzické ani psychické sily.
Aj v samotnej baráži však bolo vidieť výkonnostný pokrok Topoľčian oproti vlaňajšej sezóne. Kým v minulej sezóne prehrali s Dubnicou v semifinále prvej ligy 0:3 na zápasy, teraz proti tomuto súperovi, ktorý rok účinkoval v extralige a na baráž sa aj vďaka finančnej pôžičke Pro-hokeja (prvoligové kluby túto možnosť nemajú) posilnil o hráčov z Trenčína, Zvolena, Nitry a iných klubov, prehrali iba 2:4.
Na štvrtkovom zasadnutí Združenia oddielov a klubov I. hokejovej ligy odzneli na adresu Topoľčian len slová chvály na to, ako úspešne reprezentovali prvoligový hokej v súboji s extraligovým.
Smútok a zronenie, tak ako by si to mnohí predstavovali, preto vôbec nie je namieste! Kto by bol na začiatku sezóny, ale aj v jej priebehu povedal, že Topoľčany to dotiahnu až tak ďaleko. Určite nikto! A to povedali hráčom, ktorí sedeli po poslednom zápase v šatni so zvesenými hlavami, aj prezident, tréneri a ďalší členovia predstavenstva klubu. Ak majú byť Topoľčany smutné, čo musia potom hovoriť v Martine, kde o inom ako o postupe do extraligy ani nehovorili, v Prievidzi, kde investovali množstvo peňazí do nákupu hráčov, či v Prešove, ktorý skončil už vo štvrťfinále!
Za všetko hovoria slová asistenta kapitána Andreja Sporinu: „Môžeme byť hrdí, že kým my sme hrali zápasy, ďalších dvestopäťdesiat prvoligových hráčov z ostatných klubov sledovalo hokej už iba na teletexte.“
Preto, chlapci, vďaka za skvelú sezónu!
