. Dlhá cesta Bociany začínajú u nás hniezdiť od marca, len náš región je akýsi zakliaty. Kedy priletia čierno-biele vtáky s červenými nohami, horlivo sledujú členovia Spoločnosti na ochranu vtáctva na Slovensku (SOVS). Miroslav Vanko si už pomaly zúfa, lebo na začiatku mája sa zvyknú mladé bociany liahnuť, v júli sa stavajú na nohy a koncom augusta odlietajú mladí aj starí preč. Čaká ich dlhá cesta cez Izrael, Sudán až ku Kapskému Mestu. Ako to len tento rok stihnú? Našťastie v utorok 11. apríla sa konečne obsadilo jedno z hniezd v okrese Partizánske. Družstevníci zo Žabokriek nad Nitrou teda majú už odteraz nad svojimi hlavami stráž. V okolí Partizánskeho je ešte hniezdo vo Veľkých Uherciach a Chynoranoch. ”Vraj bol pred dvomi dňami v Chynoranoch jeden bocian, ale len si chvíľku posedel a hneď odletel. Či to bol naozaj ten ”náš” bocian, alebo nejaký privandrovalec, ešte neviem. Väčšinou chodí prvý samček a pripraví hniezdo, až potom príde samička,” zasväcuje nás do bocianích tajov M. Vanko. Život na oceľovej nôžke To ”jeho” hniezdisko vo Veľkých Uherciach existuje už dlhú dobu, ešte jeho starí rodičia si pamätajú bocianov v areáli Thonetovej fabriky, ani po zbúraní komína neprišli vtáci o hniezda. Postavili sa tri podložky na hniezda (v motokrosovom areáli, pri hlavnej ceste a pri priehrade) a bociany si vybrali práve tú, z ktorej majú najlepší výhľad na prašnú motokrosovú dráhu. V Žabokrekoch mali kedysi hniezdo na vŕbe, ale keď ho začali prerastať konáre, prijali pohostenie v poľnohospodárskom družstve. Chynorianske bociany zasa obývali jeden zo stĺpov elektrického vedenia, riziko skratu podľa M. Vanka nehrozí, lebo na stĺpe je iba jeden kábel, ktorý nezavadzia. Protivenstvá osudu Podložka je vlastne oceľový kôš, na ktorý si bocian naloží konáriky zvonka a trávu, slamu či mach zvnútra. ”Ak je hniezdo vyššie ako jeden a pol metra, malo by sa z neho odobrať, aby sa kôš neprevalil. Problémom je to, že nie je už dostatok prírodného materiálu pre stavbu hniezd. Kedysi bolo dosť slamy v stohoch, teraz len samé špagáty a igelity. Keď si dá do hniezda tieto veci, nie je to veľmi dobré, lebo hniezdo navlhne – voda zostane stáť na igelite a vajíčko sa podchladí a už sa viac neohreje. Do špagátov si zasa bocian môže zamotať nohu. Buď sa mu potom noha odlomí, alebo zostane visieť a uhynie,” vysvetlil amatérsky ornitológ riziká.
Hoci v niektorých lokalitách východného Slovenska je aj niekoľko bocianích rodín v jednej obci, tu má aj tých pár problémy pri zaobstarávaní potravy. ”V Chynoranoch je zaujímavé, že vždy sa tam odchovajú iba dvaja mladí. Aj keď sa vyliahnu traja, nič nepomôže, tretieho vyhodia. Keď sa raz pokúšali dostať tretieho mladého bociana do hniezda plošinou, bolo to márne, plošina odišla, a hop ho znovu dole – neprijali ho.” Za najväčšieho nepriateľa bocianov označil Miroslav Vanko človeka. ”Keď družstevníci postriekajú pole nejakou chemikáliou, tak sa všetky živočíchy otrávia. Bocian zožerie takúto potravu a samozrejme to naň pôsobí, buď má neplodné vajíčka, alebo sa stane niečo iné. Často sa stáva, že bocian naháňa myši po poli, a tak sa dostane aj na cestu, kde ho zrazí auto.” Takto teda končia aj statné štvorkilové vtáky, na ktoré si netrúfnu ani orly či jastraby. Pomôcť môže každý Spoločenstvo na ochranu vtáctva na Slovensku už niekoľko rokov eviduje bociany, každý amatérsky pozorovateľ sa môže zapojiť. Stačí vyplniť na adrese www.bociany.sk dátum príletu a pridať fotku hniezda. Do projektu európskeho monitorovania bocianov sa vďaka výzve internetu zapojil aj Malouherčan Miroslav Vanko. Milovník prírody sa už od mladosti zakráda lesmi radšej s fotoaparátom ako s puškou. ”Ako školák som chodieval do hory s ujom Jojom, nosieval som mu pušku. Veľakrát som radšej šliapol na konár, keď som videl, že ide srnček. Strýko, chudák, si chystal pušku, a ja som mu odplašil cieľ.” Minulý rok sa Miroslav Vanko stal aj sponzorom hniezda bocianov vo Veľkých Uherciach. Sponzorovanie, ktoré organizuje SOVS, vlastne nepokrýva podložky pre bociany biele, ktoré sa zdržujú iba pri ľudských príbytkoch, ale záchranné akcie napríklad pre bociany čierne, žijúce hlboko v nerušených lesoch.
