uholníkovými škvrnami. Drozd čierny je sťahovavý, lenže časť populácie, ktorá žije polokrotkým spôsobom v parkoch na dedinách i v mestách, zostáva u nás po celý rok. Na juhozápad do Francúzska sa teda sťahuje len divo žijúca časť z lesov. Cez zimu vidíme drozdy pobehovať po zemi v okolí domov, pod kríkmi v parku, kde prehrabávajú zem. Alebo prídu na zvyšky ovocia, či odpadky z kuchyne. Sú pomerne krotké, takže prechádzajúc parkom ich môžeme zblízka pozorovať. Tie, ktoré žijú v lese, sú naopak veľmi ostražité a plaché. Žijú skrytým spôsobom v hustých okrajových častiach lesov s kríkmi. Poľnou cestou, ktorá viedla po okraji lesa, ma často sprevádzal spev drozda. Prvé jarné dni čierny spevák sedával na samom vrcholci brezy vedľa cesty. Nôtil svoju prekrásnu melódiu od včasného rána. Niekedy sa v diaľave iba zore zapaľovali a on už ťahal tú svoju. Mám rád tento okraj lesa. Rástlo tu niekoľko briezok, ďalej hrab a dub. Pod ich riedkymi konármi rástli kríky trnky, hlohu a rakyty. Holé miesta medzi stromami a kríkmi boli zarastené trávou - príjemný, pekný kus lesa. Hnedá samička, zvábená krásnym spevom samca, priletela na spodný konár duba. Po jeho dĺžke prebehla až na najtenšie vetvy, zastala, no vzápätí zletela na zem. Odrazu skočila pod suchý konár, prudko zobla do zeme, až staré lístie vyfrklo na všetky strany a v zobáku sa jej mrvil akýsi červík. Slnko práve zakryl šedý mrak, samček zlietol na zem a začal dvoriť samičke. Keď som tadiaľ prechádzal o sedem dní, zbadal som v tŕňovom kríku asi 70 centimetrov nad zemou hniezdo. Hneď som vedel, že patrí drozdom. Postavila ho samička, ktorá tu pred nedávnom koketovala so samčekom. Bolo uvité zo suchej trávy, ktorú nazbierala medzi stromami. Jednoduchá stavba bez vystielky. Tešil som sa na znášku, a preto som bol o ďalších sedem dní opäť tam. V hniezde boli štyri vajíčka. Škrupinky boli sivozelené s červenkastými škvrnami. Samička sedela na vajíčkach dva týždne, striedajúc sa občas so samčekom. Hniezdo bolo také hlboké, že pri sedení bola samička celá v ňom, len hlava a časť chvosta jej vyčnievali. Keď sa približuje nepriateľ, stiahne sa do hniezda ešte hlbšie, takže jej trčí len zobák. Takto vydrží dlho, až keď je celkom zle, tak vyletí. Keď sa vyliahli mláďatá, rodičia ich usilovne kŕmili. Zaujímavý bol spôsob hľadania potravy pre mláďatá. Samica od hniezda odletela asi sto metrov a dala sa putovať po zemi smerom k hniezdu. Cestou neustále prezerala a vyvracala suché listy, vyberala spod nich červíky, drobné slimáky, pavúky a iný hmyz. To sa deje dvakrát do roka. Niekedy, keď je priaznivý rok a prvýkrát hniezdia už koncom marca, môžu drozdy zahniezdiť i trikrát v roku.
Autor: Ivan KŇAZE
