Článok pokračuje pod video reklamou
ich sa Aponiovcov. A ako sám hovorí, s každým z toho množstva exponátov ho spája nejaký príbeh, čiže je zároveň vlastníkom 2 500 príbehov. Možno aj preto je pre Petra Králika ťažké odpovedať na otázku, ktorý z vystavených exponátov v múzeu je preňho najcennejší. „Poľovnícke múzeum sme založili v roku 1993, keď som prišiel s myšlienkou sústrediť zbierky šľachtickej rodiny Aponiovcov na jednom mieste na Slovensku – v Oponiciach, pretože Aponiovci tu fyzicky existovali od roku 1392 do roku 1940. Ich prvým sídlom bol Oponický hrad, ktorý v roku 1620 vymenili za komfortnejší a pohodlnejší kaštieľ, kde rodina žila až do roku 1940, keď odišiel posledný člen rodiny do zahraničia,“ stručne nás oboznamuje s históriou šľachtickej rodiny Aponiovcov z Oponíc Peter Králik. Múzeum sa nachádza v malom kaštieli, ktorý v súčasnosti patrí obecnému úradu. Hrad v roku 1645 po zásahu bleskom vyhorel a neskôr ho zbúrali, lebo sa v ňom v roku 1708 ukrývali povstalci. Teraz k nemu vedie značená turistická trasa a ľudia sem chodia za oddychom. Veľký kaštieľ má v správe Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Bývalé druhé sídlo šľachty by na opravu tiež potrebovalo tučné milióny, čo je v dnešnej dobe viac zbožným želaním než realitou, preto chátra. „Najväčšiu zbierku v múzeu tvoria knihy z Aponiovskej knižnice, ktoré som našiel v Diviakoch, a spravuje ju Slovenská národná knižnica v Martine. Má nádherné fondy, sú v nej zastúpení velikáni európskej i svetovej literatúry. Najstaršia literatúra pochádza zo začiatku 16. storočia a zbierka siaha až po rok 1940. Potom už knižnicu nedopĺňali. V múzeu máme aj obrazy členov rodiny, zrkadlá, empírový nábytok, najväčší holandský biliardový stôl na Slovensku z polovice 19. storočia či poľovnícke trofeje. Exponáty sú dovezené, niektoré pochádzajú zo súkromných zbierok, zo zbierok rôznych inštitúcií, ale tiež tunejšieho rímskokatolíckeho farského úradu. Múzeum si prišli pozrieť aj členovia rodiny Aponiovcov, ktorí žijú v Mexiku, Juhoafrickej republike, Francúzsku a Anglicku. Osobne som si dopisoval s Bielou ružou z Uhorska - ako ľudia nazývali Geraldinu Aponiovú, ktorá to zo všetkých členov rodiny dotiahla najďalej. Stala sa totiž členkou kráľovskej rodiny, lebo sa vydala za albánskeho kráľa. Žiaľ, nikdy do Oponíc neprišla, lebo jej to zdravotný stav nedovoľoval. A už ani nepríde, pretože zomrela. No dúfam, že tu budeme môcť privítať jej syna, ktorého nazývajú Kráľom orlích synov. Meria 205 cm a žije v Juhoafrickej republike.“ Každý rok zavíta do múzea veľmi veľa návštevníkov. Záujem prejavuje aj zahraničie - Oponice poznajú vďaka múzeu napríklad v Indii či v Mexiku. „Každý rok otvárame sezónu výstavou. Minulý rok to boli poľovné zbrane, tento rok sa zameriavame na skončenie druhej svetovej vojny, keďže v našej oblasti padlo niekoľko amerických lietadiel. Múzeum by si už zaslúžilo nejaké väčšie opravy, lenže nedávno nám stroskotala žiadosť o prostriedky z fondov EÚ, tak si musíme vystačiť s vlastnou réžiou. Chceli by sme urobiť nový vstup do kaštieľa, osadiť lavičky a sochu, ktorú sme dali zreštaurovať. Veríme, že aj tohtoročná sezóna bude pre naše múzeum úspešná,“ dodáva Peter Králik.
