Tento rok sa termín prispôsobil aj kvôli slávnostnému znovuotvoreniu Univerzitnej knižnice v Bratislave. ”Sviatočný” týždeň V knižnici v Bánovciach nad Bebravou robia niekoľko desiatok akcií počas celého roka a presunutie termínu im nespôsobilo žiadne problémy. ”Je nám jedno, či to bude v apríli, veď robíme akcie počas celého roka. Keby nám povedali, aby sme to urobili aj v máji, urobili by sme to zas,” odpovedali pracovníčky s humorom. S propagáciou nemali výraznejšie problémy. ”Dosť ľudí o Týždni vie, niektorí nám aj zagratulovali k ”sviatku”. Sviatočnú náladu odštartovali na besede s archeologičkou, nasledoval slávnostný zápis prvákov ako čitateľov a vo štvrtok beseda stredoškolákov s pracovníčkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na tému drog a závislostí. Výhodou bolo aj to, že čitatelia mohli vrátiť knihy už po uplynutí výpožičnej doby bez sankčného poplatku. Niektorým rekordmanom sa podarilo zadržať knihu aj na dva roky. Nie je beseda ako besiedka Tradičnými besedníkmi bývajú hlavne školáci, zo strany dospelých nie je veľký záujem. Každý rok sa snažia zorganizovať aspoň jednu dospelácku besedu, tentoraz sa záujemcovia v máji stretnú s Kvetou Daškovou. Problém ani tak neväzí u spisovateľov, ktorí si po besede nájdu aj čas na predaj kníh, a teda si privyrobia do vlastného vrecka, ale zo strany verejnosti. Skalnými sú najmä dôchodcovia. Najstarším čitateľom už ani veľmi neprekáža poloha knižnice, ktorá nie je práve najvýhodnejšia. Hendikepom je to práve pri práci so školami. Vzdialenejšie školy sem v rámci vyučovania zavítajú zriedkavo kvôli zdĺhavému presunu. V tom prípade musí prísť Mohamed k hore, teda pracovníčky knižnice do dotyčnej školy. Školy sa predháňajú v návšteve knižnice v marci. Podľa slov knihovníčok aj takéto povinné exkurzie majú stále zmysel. ”Je to dôležité najmä pre maličké deti, treba podchytiť ich záujem o knihu. Keď to nepodchytíme u druhákov alebo tretiakov, tak piatak je už tak prešpekulovaný, že nám povie, že on nepotrebuje čítať.” Rodina je aj základom pri budovaní čitateľských návykov. ”Veľa detí nevie dobre čítať, málo ich k tomu vedú doma. Niektorým rodičom je aj veľa dať dvadsať korún na zápisné, radšej povedia dieťaťu, že sem nemusí chodiť,” hovoria knihovníčky na základe skúseností. Napriek všetkým prekážkam, keď sami obchádzajú školy, aby ich pozvali na akcie, ich systém zatiaľ funguje. Besedy pre školákov sú najžiadanejšie. Od Andersena k ”nožničkovej” záložke Najmladší čitatelia najviac bažia po pekne graficky spracovaných knižkách. Trendy sa rýchlo menia. ”Mám pocit, že éra disneyoviek sa už skončila, teraz letí Harry Potter, vlastne sa mi zdá, že aj toho už pomaly prestávajú čítať,” vnímajú trendy v Bánovciach. Tento rok je zároveň 200. výročím narodenia rozprávkara H. CH. Andersena, ale renesancia dánskeho spisovateľa rozhodne nenastala. ”Andersena si skôr berú rodičia, aby čítali deťom. Deti si radšej zoberú tenké rozprávkové knižky.” Predpovede pesimistov o konci knižníc, ktorý mal nastať s nástupom informačných technológií, sa nesplnili. ”Deti vlastne idú do knižnice zo školy, a práve tam boli na internete, takže im to nie je až také vzácne. Tam to majú zdarma, tu by museli za to platiť,” skonštatovali. Záujemcovia o informácie zo siete majú možnosť požiadať o ne pracovníčky, ktoré ich vyhľadajú. Na budúci rok sa možno zavedie internet aj pre verejnosť. Listovanie stránok v knižke zaiste len tak ľahko nenahradí počítač. Túto známu skutočnosť pripomína aj nástenka pri vchode, na ktorej sú rôzne záložky, ktoré sa našli. Akciové letáky, obrázky, fotky, pohľadnice sú ešte tými bežnejšími vecami, ale ihly, toaletný papier, textilné vreckovky, sväté obrázky, peniaze (v rozprávkovej knižke!) sú už zaujímavejšími úlovkami. Na vrchole najpodivuhodnejších vecí však stojí lekárska správa, potvrdenia z banky a občiansky preukaz. Dokonca, jeden čitateľ si pomáhal pri listovaní knihy o obojživelníkoch aj nožničkami. Samozrejme, túto nezvyčajnú záložku ponechal v knihe, v predvečer ”sviatočného” týždňa bola objavená.
